Friday, August 18, 2017

Kalypséa Paranneau

[ kalypséa paranó ]

 

Player: Rywaine

FC: Eliza Taylor


Tesserae: 14 | Defense: 6

Contact: nielle.shine@gmail.com

Age: 18 deceased - umlácená: Emmet Maxingine


Token: -


Sedmička, lesy, voda, i ťažšia práca a nejaká tá zbraň. Je jasné, že je to jeden z krajov, kde majú vyššie šance na prežitie. Už len to, že Kalypséa musela vedieť narábať so sekerou od trinástich rokov všetko len vyvyšuje. Dá sa povedať, že sekera je ako jej piata končatina. Dokonale sa s ňou vie zladiť a nemá nijaký problém ukázať ostatným, čo v nej je. Sebavedomie? To jej teda nechýba. Vie, že je dobrá, a tak toho aj využíva. I keď nie je profíčka a nemá k dispozícii výcvikové centrum, na Hunger Games denne trénuje. Nevie o tom naozaj nikto okrem nej samej. Snaží sa všetko zakryť a lži jej naozaj idú. Osemnásť rokov sa nezamotala do žiadnej pavučiny klamstiev, všetko jej ide presne ako chce. Ona si pískne, všetko sa jej prispôsobí. Vyzná sa v prírode, to je jasné, veď v nej prežila skoro celý život. Dokáže naozaj všetko. Maskovať sa, stopovať zvieratá a aj ľudí, nájsť vodu, rozložiť oheň, chodiť ticho ako mačka, byť nenápadná ako tieň, zahladiť za sebou stopy ako zlodej či vrah. Má zmysel pre orientáciu – ani ako päťročná sa sama v lese nestratila – zapamätá si presne všetko, pamäť má excelentnú. Ani získať si dôveru cudzieho človeka jej nerobí problém. Keby ale niekto zistil, čo šialené je za tou peknou tváričkou, radšej by utekal kade ľahšie. Ale skrývať to Kalypséi nerobí najmenší problém. Pretvárka je ako hra. A ona hra perfektne. Stačí úsmev, nejaký ten kompliment a zistí, čo ste zač. Bude vedieť o vás naozaj veľa, prečíta si vás. A jej pekná tvárička bude vyzerať, že sa s vami len snaží o konverzáciu. O to jej ale určite nejde. Snaží sa z vás dostať tajomstvá a náznaky, ktoré by jej pomohli k tomu, aby vás zničila. Oh, a jej otec sa venoval ľudskej psychike, takže čo-to sa od neho naučila, i niekoľko ťahov podedila. Ani zďaleka to nie je také príjemné dievčatko, ako by ste čakali. Naschvál sa oblieka do voľných mikín a džínsov, aby zakryla svoje svaly a tak pôsobila bezbrannejšie. Nemá ale žiadnych zábran. Nevadí jej pohľad na krv, dokonca jej ani nevadí niekomu spôsobiť bolesť, alebo ho zabiť. Nebola taká vždy, ale doslova jej v hlave preplo, kvôli tomu, čo sa stalo jej matke, keď mala Kalypséa štrnásť rokov. Hneď po tomto sa škrabla a začala ju fascinovať krv. Chvíľku rezala sama seba, áno, v kalužiach krvi sedela v kúpeľni a smiala sa ako šialená. Ale to ju začala nudiť. A tak začala bolesť spôsobovať iným. Aj starším a na prvý pohľad silnejším. Bila sa, trénovala so sekerou. Chodila behávať a šplhať po stromoch. Všetko jej šlo čím ďalej, tým lepšie. Otec o ničom nevedel. Ani o jej túžbe ísť do Hier a všetkých tam do jedného vyvraždiť. Nechať sa obaliť krvou. Každé jedno zranenie v nej vyvolalo túžbu niekomu ešte viac ubližovať. Odkedy prvýkrát zbadala, čo dokáže nôž a čo málo stačí na to, aby človek zomrel sa jej pomotala hlavička. Kalypséa bývala zlatíčko. A jediný, ku komu ešte taká je, je jej otec. Inak absolútne nik. Nik sa jej nesmie dotknúť. Inak ona vezme sekeru, kuchynský nôž, alebo sklo a prereže vám žily. Nie je to ale jej vina. Chudák dieťa zažilo veľkú traumu a teraz trpí. Nešťastne trpí každým jedným dňom svojho života. Veľmi biedneho života. A hlavne kvôli tomu sa zamerala na hnev a pomocou práce a tréningu sa snaží zo seba silou všetko dostať. Niekedy si predstaví, že strom je človek a môže do neho ťať hlava nehlava, len nech už je po ňom. Silná je naozaj veľmi, celé dni by mohla prenášať ťažké klady driev a ešte by si mohla ísť zabehať. Vypestovala si vynikajúcu výdrž. A ešte k tomu vie aj rôzne gymnastické veci, šnúru, rázštep, ale aj stojku, chodenie po klad iné, či rôzne skoky, premety alebo kotrmelce, z toho všetkého si vzala hlavne veľkú rovnováhu. Mohlo by jej to ale pomôcť aj pri behu cez prekážky, ktorý jej docela ide. Vie vytvárať pasce na zvieratá, potom ich naporciovať, správne pripraviť a zjesť. Potom za sebou aj všetko upratať a zahladiť stopy. Nemá problém sa zašpiniť. Skočiť do čohokoľvek. Nemá veľmi dobrý čuch, čo je aj dobre, ale aj zle. Necíti všetko tak intenzívne ako ostatný, čuch má výrazné oslabený, takže sa pri nejakom smrade hneď nepovracia ale môže normálne dýchať. Má ale perfektný sluch a zrak, na tieto zmysly sa vždy spolieha. Bylinky, ku ktorým na prístup sa naučila rozoznať len podľa jediného pohľadu. Poznala by takmer každú jednu, ktorá by sa jej dostala pod ruku. Aspoň to jediné ju ešte stihla matka naučiť. A tiež vyrábať z byliniek rôzne lieky alebo aj jedy. Ako čo do vody zamiešať aby i pomohla, alebo aby niekomu uškodila. Či ako vytvárať omamné látky. Jej telo toho znesie viac, keďže pochádza z nižšej vrstvy obyvateľstva. Majú toho oveľa menej ako iný, ale nejaké tie veci zabezpečené majú. Ale to, že Kalypséa často nemala čo do úst išlo za následok tomu, že jej meno je teraz v osudí veľakrát. Ale neprekáža jej to. Vlastne jej nie je proti srsti skoro nič. Zo všetkým sa zmieri, nič jej nevadí. Ale medzi jej najzaujímavejšie schopnosti patrí niečo ako "telepatia" so zvieratami. Už to, že toho vie veľa o psychike a nemá problém urobiť nič z nej robí nebezpečnú. Ale zároveň vie pohľadom upokojiť alebo rozoštvať zviera. Pomocou mimiky. Zviera môže kľudne zabiť, ale vie si rovnako dobre získať jeho dôveru. Pozná všetky stopy, vie ako sa k zvieraťu dostať, aké je staré, v akom je stave a nejakým spôsobom to využiť vo svoj prospech. Ešte keď mala nejakých priateľov, v lese chytili vlka. Zviazali ho a odtiahli do jednej chaty. Tam mu všade ukazovali fotografie jedného muža a popritom ho týrali, vlka o pár dní vypustili a muž na fotografii skončil mŕtvy, vlk ho zabil. A nikto, ani jej priatelia a ani Kalypséa neboli v podozrení. Veď to urobil vlk. Ale ani to nie je všetko, čo so zvieratami vie. Vie napodobniť skoro všetky zvuky a tak k sebe zvieratá prilákať. A hrať divadlo dokáže rovnako dobre. Srdcervúce vzlyky, bolestivé ochkanie, robenia sa, že je krehotinka.


Najväčšou slabinou tejto psychicky narušenej osoby je to, že keď má svoju chvíľku, pri ktorej túži len po krvi si nemusí dávať práve najväčší pozor a ľahko niekto zbadá jej skutočnú osobnosť. Pozor si musí ale dávať na každom kroku, keďže jej pavučina klamstiev dosahujú až gigantické rozmery. Inak je to ale perfektná herečka a dokáže zamaskovať naozaj čokoľvek. Jedine v týchto chvíľach sa jej môže všetko vymknúť spod kontroly. Hneď ďalšou slabinou je vec, ktorú v Siedmom kraji absolútne nemajú. Žiadna technológia. Nikdy nevidela nič viac, než premietanie Hunger Games, ktoré bolo asi jej jediným kontaktom s technikou. Je múdra, inteligentná, ale v niektorých situáciách rozhodne nie tak ako Trojka či Dvojka. Logika nie je práve jej kamarátka, síce nie ani nepriateľka, ale i tu sa u nej nájdu nejaké tie štrbinky, ktoré by sa dali využiť vo váš prospech. Ďalším bodom je sebaovládanie. Ak ste ku Kalypséi nepríjemný, len ťažko si vie udržať tu pokojnú a milú tváričku, ako sa s vami snaží hrať. Je možné, že sa jej to môže vypomstiť ale sama nad sebou niekedy nemá kontrolu. Časť života sa využívala v sebe ubližovaní a tam to na nej zanechalo nejaké stopy. Zvykne mať chuť porezať sa. A niekedy je naozaj ťažké tomu nutkanie odolávať. No môže sa stať aj to, že s túžby po krvi poreže nejakého "spojenca" a hneď bude problém na svete. Musí si preto naozaj dávať väčší pozor a skúsiť sa podobným situáciám vyhýbať. Niekedy je jej problémom aj nerozhodnosť. Naozaj si niekedy nie je istá, či zvoliť toto alebo tamto. A čo najhoršie. Miluje aj sekery a nože. A menšie zaváhanie… Hups, obe zbrane jej zoberú a bude mať po všetkom. Sústredená byť dokáže, ale každý má svoje chyby a nedostatky. Často sa na nich nikto nesústredí, a tak sa najčastejšie všetko hneď pokazí. Je šťastie, že Kalypséa sa aspoň na chyby snaží sústrediť, aby sa jej nestali. Ale ani prehnaná sústredenosť nie je dobrá. Je pre ňu ťažké nájsť ideálny stred. Rozhodnúť sa čo ako robiť. Či ísť vľavo alebo vpravo. Či ísť zospodu alebo zvrchu. Či sa skúsiť spojiť s týmto alebo s týmto človekom. Proste ťažké rozhodnúť sa pre najlepšiu možnosť. Vždy si ale hovorí, že za skúšku nič nedá. Snaží sa zároveň – ak jej práve neprepína – držať rôznymi citátmi, ktoré jej matka od malička hovorila. Avšak sama Kalypséa nie je žiadna umelecká duša, hudobný nástroj by skôr použila ako zbraň, nedokáže spievať, tancovať ani recitovať. Nedokáže naozaj nič takéhoto štýlu. Nikto však rečami nesmie siahnuť na jej otca a matku. Ak keby to bol je najbližší spojenec, hneď a ho pokúsi zabiť. Nenávidí, ak sa niekto mieša do jej rodiny. A práve tá je teraz jej najväčšou slabinou.


"Iba deti, ktoré nepočúvajú, môžu sa stať lepšími ako sú ich rodičia." Plač, detský jemný plač ozval sa jedného dňa z chudobnejšieho domu v Siedmom kraji. Rodičia dieťaťa boli nadšení. Jediné, čo im z úst vyšlo ale bolo jej meno. Kalypséa Paranneau. Ich dcéra. Ale určite by neboli taký šťastní, keby vedeli, čo z dievčatka vyrastie. "Tri hlavné veci, ktorých je treba, aby sa dosiahlo čohokoľvek, čo za to stojí, sú: práca, vytrvalosť a zdravý rozum." Aspoň ako malé dieťa sa riadila týmto citátom. Pracovala aspoň tak, že prenášala malé polienka. Snažila sa cvičiť, bežať, šplhať po stromoch aby vydržala dlhšie, aby pomohla svojej rodine trošku vyššie. Naozaj mali všetkého málo, nemohli si dovoliť ani deň voľna. "Pre ľudí, pevného predsavzatia a vytrvalosti niet nemožností." A tak sa to s ňou tiahlo dni, mesiace ba aj roky. Tvrdo drela a nešťastie, ako na tom sú ju priviedlo aj do zlej spoločnosti. Ale vtedy si niečo zaumienila a už sa toho nehodlá pustiť. Vyhrá pre svoju rodinu Hunger Games. Prihlási sa a zmení ich životy. Začala trénovať. Sekery a nože boli zrazu jej najlepšími priateľmi, učila sa s nimi narábať ako profíčka, aj keď výcvikové centrum k dispozícii nemala. Otec ju učil psychike človeka, aby jej pochopila a mohla sa tak dostať z nepríjemných situácii. Matka ju zase učila rôznym citátom a bylinkám. "Nie je nešťastie umrieť s nesplnenými snami, ale je nešťastie nesnívať… Nie je hanba nesiahať na hviezdy, ale je hanba nemať hviezdy, na ktoré by sme siahali." A jedného dňa sa ozval z kuchyne krik. Srdcervúce jačanie značiace bolesť. Otec aj s Kalypséou zbehli dole. Ale bolo neskoro. Okno bolo doširoka otvorené, všade tma a na zemi Kalypséina matka, s nožom zabudnutým v hrudi. Malá prázdny pohľad. A to Kalypséu na veky vekov poznačilo. Už nikdy nebola taká ako predtým. Ten pohľad v nej hrkol a zmenil jej celý život, celú povahu, ba napokon aj vzhľad. A vtedy si zaumienila, čo pred vlastnou smrťou urobí. Nájde toho človeka a zabije ho. "Ani poznanie všetkého neprináša šťastie, pretože na to stačí vedieť iba rozoznať dobro od zla." A presne to sa Kalypséa nikdy nenaučia. Neverila ani v jedno, život jej zrazu prišiel ako jedna veľká tučná sviňa, ktorú by najradšej podrezala, naporciovala a nakŕmila ňou celú Sedmičku. Neuvedomila si ale, že ju žiaľ, hnev a nenávisť úplne pohltili. "Človek je tým, v čo verí." Ona verí v krv. A presne sa tomu aj stalo. Začala jedna z etáp jej života. Začala si ubližovať. Rezať si ruky, niekedy dokonca i nohy. Myslela si, že táto bolesť jej pomôže, aby sa nesústredila na inú, tú psychickú. Ale všetko sa ešte zhoršilo. Celé ju to zmenilo ešte viac. "Keď nedokážeš ovládnuť hnev, ovládne on teba." Snažila sa vyhnať zo seba negativitu a všetko zlé, ale napokon sa o to snažiť prestala. Hrklo v nej opäť. Zobrala si nôž, nenápadne sa dostala do cudzieho domu, nenápadne priviazala človeka k posteli a začala ho rezať. Máčala sa v jeho krvi a smiala sa ako šialená. Všetko jej prišlo šialené. Zrazu ju všetko pohltilo a prepadla sa do nekonečnej temnoty. Zajali vlka a jedného z tyranov kraj proti nemu poštvali, začali loviť a každého, kto sa k nim zle zachoval nejako nastavili, aby mali problém. Na temných kamošov sa mohla spoľahnúť. Hovorili si, že sú bežci tieňov, avšak ostatní nepovedali inak ako nejaký šialení zasraní tínedžeri, ktorí robia chaos v celom kraji. "Skúsenosť ma naučila, že to najdôležitejšie je neurobiť chybu a aj keď to človek posral, nestratiť lesk a ísť do toho znova." Na Hrách sa v sedemnástich neprihlásila. Už mala ruku skoro vo vzduchu, keď ňou cuklo a niečo vnútri ju zastavilo. Vtedy si nebola istá, čo naozaj chce. Nakoniec vylosovali niekoho iného a ona mohla zase čakať. Ale mohla aj trénovať. Otec ju i naďalej učil ľudskej a nakoniec i zvieracej psychike, učil ju ľahšie narábať so sekerou a zhodnotil, že je naozaj silná. Nakoniec si ani neuvedomila, že jej fyzická sila prevyšuje aj tu otcovu. Ani si neuvedomila, čo za tie roky porobila, čo všetko sa stalo a čo všetko prežila. Asi by sa mala nad sebou zamyslieť. Ale táto veta pre ňu nemá význam. Kalypséa je už inou Kalypséou. Najprv medzi dievčatko, teraz psychopat. A svojich vecí sa naďalej drží ako kliešť, rozhodnutá i naďalej dosiahnuť svoje. To čo chce ona. "Tie najpochabejšie sny dávali ľuďom odjakživa najväčšiu silu." Celý jej život sa v štrnástich prevrátil naopak. S otcom začali trpieť depresiami. A Kalypséa začala byť čím ďalej, tým viac agresívna, nepríjemná, útočná. K otcovi ale bola naďalej ako anjelik, o tom niet najmenších pochýb. Začala byť vypočítavou mrchou. Manipulovať s ľuďmi, všetko si nastaviť podľa seba a skúsiť všetko. Všetko čo si zaumieni, nech aj dostane. Všetky prekážky preskočí a dosiahne až na samotný vrchol. "Zasejte skutok a zožeňte návyk, zasejte návyk a zožeňte povahu, zasejte povahu a zožeňte osud." Vzhľadom je Kalypséa blondína so sivo-modrými očami. Užšie pery, jemnej svetlej ružové farby máva vykrivené do úsmevu, tam reálny, že nik nepozná, aký je v skutočnosti falošný. Meria 175 centimetrov a celé telo jej pokrýva svalstvo. "Kiež sa krása toho, čo miluješ, stane tým, čo robíš."

Saturday, August 05, 2017

Yilaira Wenerron

[ jilajra venerón ]

 

Player: Rywaine

FC: Dorothy Martin



Contact: nielle.shine@gmail.com

Age: 18 deceased - rozcupována na kousíčky


Token: Zlatý náramek


Každý, kto Yilairu pozná vie, že sa k nej radšej netreba približovať. Trpí záchvatmi agresie, ani vtedy, no ani mimo ne jej nerobí najmenší problém niekoho zabiť. Môže sa robiť, že vás chce pohladiť po hlave, že je kamarátka, no ona vám schytí hlavu do rúk a zlomí vám väz. V očiach sa jej neobjaví nič. Bez pochýb je to tvrdá profíčka, ktorá nemá s ničím problém. Krv jej nie je cudzia, smrť ostatných jej príde ako zábava a bolesť, ktorú vidí v ich očiach zbožňuje. Yilaira je maniak. Po jej vytrénovaných rodičoch. Neučili ju nič iné, len bojovať a prežívať. Aby sa toho naučila čo najviac a raz meno Wenerron preslávila. Pre istotu samozrejme má aj dve mladšie sestry. Šestnásťročnú a štrnásťročnú. A ani v nich nevidí svoju slabinu, u nich by sa možno zasekla a nevedela čo robiť, ale pre vlastné prežitie by urobila doslova čokoľvek. Naozaj, čokoľvek. Po psychickej stránke teda nemá veľa slabín. Akurát, keby bol niekto naozaj vynikajúci klamár. Lži väčšinou odhalí, ale veľké pevné pavučiny nie. So zbraňami jej to ide perfektne. Hlavne s mačetami, mečmi, sekerami. Jej ruky sú naozaj silné. Cvičila už odmala, a tak sa naučila ako využívať silu celého tela, ako výdrž, ako správne behať a dýchať. Proste všetko súvisiace s jej telom. To ju učili aj rodičia, ktorú sa často prizerali, keď cvičila. Mimo to, že je naozaj veľmi telesne i so zbraňami zdatná, toho vie oveľa viac. Nemá problém s ničím. V zlomku sekundy vás podreže a nevadí je byť od krvi, byť vrahyňou. Ani byť ponorená od hlavy po päty v bahne. Aby ale vyhrala, naučila sa veľmi veľa veci navyše. Perfektne vie plávať, šplhať po rôznych terénoch a prežiť v prírode. S rodičmi niekoľkokrát prešli cez hranice a veľa veciam sa učila aj v lese. Kde je sever, kde nájsť jedlo, aj keď sa na prvý pohľad zdá, že ho nemá ako nájsť. Pod kôrou. Má silný žalúdok a nevadí jej zjesť aj červa, chrobáka alebo nejaké iné zviera. Taktiež sa naučila stopovať väčšie zvieratá, zároveň pri tomto kryť nenápadne svoje stopy. Aby ju nik ani nič nemohlo zozadu prekvapiť. Má výborný zrak aj sluch, rozozná aj malé a nepatrné zmeny. Započuje aj jemné zvuky, ak má pokoj. Nepotrebuje takmer nič. Nemusí veľa jesť ani piť, i na kritické situácie bez takýchto vecí sa pripravovala. Nebolo to ľahké, ale zvládla to. Aj vyhladovaná bojoval s otcom. Aj smädná bežala, kým jej nedovolili prestať. Jej výcvik bol až nenormálne tvrdý, rodičia si zakladali na tom, že výhru majú v kapse, ak ju naučia, čo si zaumienia. Nádeje vkladali do dcéry a ona ich pohltila, teraz sú zmyslom jej života. Energia, ktorou chce vyhrať, ju ťahá vpred. V prírode sa naučila tiež ako založiť oheň, ako ho potom udupať a zaistiť, aby to vyzeralo, že tam žiadny nebol a tiež rozpoznávať jedovaté rastliny, s ďalšími si hlavu nelámala. Maskovanie jej ide, ale len také ľahšie. Ako už bolo spomínané, nevadí jej ušpiniť sa a ani nič iné urobiť so svojím telom, veď čo, hlavne je podľa nej práve prežiť, nezakladať si na vzhľade. A samozrejme, zabiť. Medzi len trošku užitočné patrí napodobňovanie zvieracích zvukov, ktoré skúšali s kamarátkou jedného dňa v lese.


To, čo by Yilaire nedovolilo vyhrať alebo by jej mohlo poriadne zavariť, sú hlavne jej drobné nedokonalosti. Nedokáže navariť nič. Síce jej žalúdok zvládne kadečo, ale ani to jej veľmi nepomáha. Myslí si, že keď čokoľvek opečie na ohni, hneď to môže zjesť. Nemá prehľad o zvieratách, všetky jej prídu rovnaké. Všetko jej treba zabiť. A ani si nemusí uvedomiť, čo by jesť nemala. Rozozná len jedovaté rastliny, ale inak sa v bylinkách, stromoch a kriakoch nevyzná. Aj to málo jej môže pomôcť, ale to ostatné jej môže zase uškodiť. Ďalšou slabinou je, že sa veľmi neučila využívať zbrane na diaľku, ak sa nepočítajú vrhacie dýky. Luky, praky a kuše, to nie je pre ňu. Je chladnokrvná, rýchla smrť by bola nuda, preto si dáva načas a i to jej môže spôsobiť problémy, ak by ju naraz obklopilo veľa ľudí. Je učená bojovať aj s troma, ale človek nikdy nevie. Yilaira sa rozumom neriadi takmer nikdy, proste robí, čo robí a následky za to ju nezaujímajú. Nemá nijakú veľkí stratégiu, také myslenie jej naozaj chýba. Hlúpa nie je, to nie, ale do budúcna sa zamyslieť nevie. Proste zabi a prežiješ. Mala by len pár plánov. Nájsť si jedného alebo dvoch spojencov a ide sa na vraždy, ale nevie, že je to ťažšie. Myslí si, že keď je profíčka, zvládne úplne všetko a bez všetkej úhony. Rodičia ju pobláznili natoľko, že výhru vidí pred očami a nemyslí si, že ju niečo zastaví. Až tak je zaslepená, že si nemusí uvedomiť klamstvo, dobrého herca neprekukne ani náhodou, ale sama vie hrať dobre, nie perfektne, ale ak treba, je na to pripravená. Sama matka ju učila ako si vyrobiť svoje len jedinou malou a krátkou hrou. Nedokáže sa s ľuďmi dohodnúť. Chce byť vždy za svoje, nemá rada, ak jej niekto kecá do jej vecí, do jej nápadov, do jej činov. Aj vtedy chytá záchvaty agresie. Väčšinou musí byť vždy na vedúcej pozícii a tak si rada presadzovať svoje. Myslí si, že je perfektná. Že je perfektná vodkyňa bez chýb. Má trošku vyššie sebavedomie a aj ego. Spriateliť sa s niekým pre ňu tiež nie je práve najľahšie. Je ochotná sa dohodnúť, ak ju to dovedie k víťazstvu. Nikdy by neklesla a nespriahla by sa s nikým iným, ako by boli profíci alebo niekto naozaj silný. Nestojí o bábovky, ktoré nič nedokážu a sú jej len bremenom. To by daného hneď zabila a neobťažovala by sa ho udržiavať pri živote. Veď prečo? K čomu by to bolo dobré? Hlavné je vyhrať a nemať na nohe železo v podobe slabého roľníka alebo tak nejako. Každý má svoje prednosti, ale ona chce všetko využiť na maximum. Chce, aby sa jej všetko vydarilo. Potrebuje, aby mala na svojej strane silu, výdrž a všetko. Inak by bola stratená. Áno, je tam strach, že nevyhrá, že zomrie. Sama a bez spojencov. Že nezapôsobí. Ale čo by mala iné robiť? A posledné, nikdy nevidela veľa technológie, takže jej tento pojem absolútne nič nehovorí.


Vzhľadovo je Yilaira dosť pekné dospelé dievča s dlhými čiernymi vlasmi, nažltlými zreničkami a plnými tmavo-červenými perami. Má ostré rysy tváre. Vysoká je okolo 180 centimetrov, atletickej a svalnatej postavy, ktorá toho zvládne dosť. Oblieka sa výrazne a pekne, má rada svoj luxus, aj keď väčšinu času trávi len vo výcvikovom centre. Zabávať sa sem-tam chodí, to áno, ale na tele jej to nie je vidieť, stravuje sa totiž zdravo a silne. Ak by sme sa zamerali na jej povahu, skladá sa zo 100% zla, zatrpknutosti, agresie, nenávisti či iných čŕt. Možno má niekoľko lepších stránok, no tie si necháva len pre určité osoby, s ktorými je celý život. Povahu profíčky bez ľútosti drží v sebe. Akurát vie prepnúť a správať sa normálne k svojej rodine alebo k tým malo priateľom, ktorých má. Veľa ich nie je, ale útržky dobrého správania si vie zachovať. Pri schopnostiach bolo spomenuté, že by vedela zabiť aj sestru. Možno ale len v amoku agresie. Pozná ľútosť, na by ju aj následne poznala. Emócie má, len niekde naozaj veľmi hlboko vnútri svojho tela. V jeho útrobách. Vie ich vyloviť, ale je zásadne sa spýtať, či to vôbec chce, nie, či to dokáže. Ak by sme ale išli na jej históriu, nehovorí sa o ničom inom, len o výhre v Hunger Games. Už v desiatich ju nalákali na to chodiť do výcvikového centra a učiť sa boju so zbraňami. Program bol jednoduchý. Raz výcvikové, potom behať, výcvik doma s otcom, potom niečo s mamou, opäť centrum a jedna hodina pokoja. Nemala to ľahké. A k tomu mala o dva a o štyri roky mladšie sestry. Mala ale šťastie. Ako prvorodenej sa jej poskytovalo najviac pozornosti. Hlavné s otcovej strany. Videli v nej budúcu víťazku. Chceli s nej budúcu víťazku. A tak čakali, kým nebude mať osemnásť. Chceli ju vytrénovať na maximum. Aby vyhrala. Aby svojej rodine zabezpečila všetko, čo by bolo treba. Peniaze, slávu a uznanie. Chcela aby ich rodina bola jedna z ospevovaných. Ukázať, že je najlepšia. Veď koľkokrát sa predvádzala… Až jej to prišlo osudné. Záchvat agresie ju prvýkrát chytil, keď mala štrnásť rokov a s jedným chlapcom sa pohádala vo výcvikovom. Aj napriek všetkému ho skoro zaškrtila, nebyť toho, že rodičia na ňu pri výcviku dohliadali, nech je tá najlepšia. Nech sa nefláka. Nech to zvládne. Má prvý pohľad je už vidieť, že je silná a zahrávať sa s ňou nie je práve najlepšie. Dokáže viac, ako by ste si na začiatku vášho stretnutia pomysleli. Možno by ste čakali rozmaznané decko z Jednotky, ale ona nebola rozmaznávaná. Áno, luxus, toho mali, verte. Neznamená to ale, že mala ľahký život. Aj s rodičmi jedného času chodili za hranice, aby sa naučila niečo aj v praxi a poriadne, nie len preberať ako vystopovať zver, ale to aj skúsiť. To isté s kamarátkou. Naučiť sa niečo nové. Niečo, k čomu možno niekto iný prístup nemá. Aby bola v absolútnej výhode. Musí si zaručiť víťazstvo. Nech to stojí, čo to stojí, ona sa na to pripravovala celý život.

Thursday, August 03, 2017

Parker Bresten

[ parkr bresten ]

 

Player: Katy

FC: Colin Ford



Contact: ksmehlikova@seznam.cz

Age: 16 deceased - probodnutý skrz naskrz: G.C.


Token: Tužka ořezaná téměř až do konce


Parkerovou největší předností je, že není vůbec takový, jaký se na první pohled zdá. Člověk, který by ho měl posoudit podle prvního dojmu, by ho pravděpodobně zařadil do kategorie neškodné děcko. Rozhodně trpí syndromem dětské tvářičky, vlastně mu celý život tipovali minimálně o dva roky méně, než mu bylo ve skutečnosti, což občas vedlo k velice vtipným situacím. Vlastně má takových historek nespočet a rád je vypráví při první příležitosti. Navíc není nějak vysoký ani výrazně osvalený. On však tuto slabinu dokázal proměnit v přednost. Nikdo by nečekal, že se umí solidně prát. Má staršího bratra, který ho naučil, jak někomu pořádně ubalit pěstí. Je o hlavu nižší a oproti svému sourozenci poněkud muší váha, ale přesto se naučil, jak přeprat i silnějšího soupeře. Další věc, kterou byste do něj neřekli, že je opravdu chytrý. Rád se totiž tváří, že je hloupější, než ve skutečnosti je. Tvrdí, že je pak život jednodušší. Svět je totiž plný hlupáků a ne vždycky se vyplatí plavat proti proudu. Je mistr strategie. V jeho hlavě se vždycky zrodí spousta plánů, jak vyváznout z nepříjemné situace. A většina z nich bývá uskutečnitelných. Vyzná se v elektronice. Už od malička miloval spojovat dráty, vytvářet jednoduché obvody a podobně. Časem se jeho schopnosti zvyšovali na tu úroveň, že dokáže vytvořit i jednoduchého robota. Jeho rodiče ho zásobují součástkami, takže si tuto schopnost má šanci nadále vylepšovat. Jeho bratr ho nenaučil jen bojovat. Byl jednu dobu posedlý Hrami a trénoval na ně jak jen mohl. A Parkera stáhl s sebou. Ne, že by se tomu věnoval tak jako jeho fascinovaný sourozenec, ale něco málo se přeci jen naučil. Každé ráno chodíval běhat, takže fyzičku má v pořádku. Pří lekcích plavání zjistil, že nesnáší vodu, minimálně tu z řeky v jejich kraji. Nic méně se díky tomu naučil se z ní co nejrychleji dostat. Rozdělat oheň taky umí a ví, že by si vodu z pochybných zdrojů mel při nejmenším převařit. Pak jsou tu zbraně, což většina lidí považuje za to nejdůležitější. On však mezi tuto skupinu nepatří. Ne, že by nic neuměl, ale spoléhá na trochu jinačí strategii, než že by měl všechny pozabíjet. Pokud by měl tu neskonalou smůlu a do her se dostal, což je opravdu to poslední, po čem touží. Nic méně když už nic, tak se dokáže ubránit nožem. Základní znalosti anatomie taky ovládá a tuší, kde má člověk slabá místa. Není si úplně jistý, jestli by člověka zabil, ale omráčit ho dokáže, už to párkrát dokázal. A na konec stojí za zmínku, že je velmi nadaný na kreslení. Ne, že by to nějak dokázal využít v aréně, ale je to jedna z věcí, která ho dokáže uklidnit a rozhodně stojí za zmínku.


Kde jen začít. Tenhle kluk má určitě spoustu slabin. Neschopnost někoho zabít je jedna z prvních. Vlastně nejde jen o lidi, zvířat se to týká taky. Možná i proto, že se mu dělá špatně z krve. Je jedno, čí ta krev je, stačí jen maličko a je mu na omdlení. Nebo hůř. Trpí totiž panickými záchvaty. Občas se objeví úplně náhodně, občas za to může jeden ze spouštěčů jako například krev, dlouhodobý pobyt v hlubší vodě nebo přílišný tlak. Jakmile na něj někdo křičí, že musí něco teď hned bezpodmínečně udělat, může to u něj spustit záchvat. Naučil se je trochu ovládat, ale vždycky mu to trvá příliš dlouho. Často při nich taky zvrací. Což není zrovna výhoda v aréně, jelikož zvracení vede k dehydrataci a nikdo nikdy neví, kolik vody zrovna v okolí bude. A jídlo pro něj taky bude trochu oříšek. Neví, co přesně může jíst v přírodě a už vůbec neumí vařit. A zpracování masa je vzhledem k jeho záchvatům taky nemožné. Takže se může jen modlit, aby mu bylo všechno naservírováno pod nos sponzory, u Rohu nebo prostě spojenci. To může být další problém. Sice se umí skvěle přetvařovat, ale neumí s lidmi moc vycházet. Neumí s nimi komunikovat a celkově se od nich raději drží stranou. Dokáže se přemoct, ale jen pokud je mu onen člověk opravdu sympatický. Což se zase tak moc často nestává. Na druhou stranu je dobrý v tom držet pusu a krok, takže pokud mu nějaký spojenec bude přidělen, nebude to pro něj problém. Ale najít si je sám nezvládne, tak to po něm nechtějte. Neumí se vyznat v přírodě. Každý strom mu připadá úplně stejný a nedokáže si dost dobře najít orientační body. Ve městě je to něco úplně jiného, tak se dokáže zorientovat rychle, ale jakmile někde není dost betonu a vysokých budov, prostě to nedokáže. Jak už bylo naznačeno dříve, v bylinkách se absolutně nevyzná. Není prostě jeden z těch zálesáckých typů lidí. Takže neumí vařit a vyléčit si zranění pro něj bude taky o něco obtížnější. Možná si to dokáže obvázat, pokud se může co nejvíc koukat pryč. Nebo bude muset spoléhat na někoho jiného, to je pravděpodobnější. Občas má problémy se svojí prořízlou pusou. Má velmi sarkastický styl humoru, což může spoustu lidí urazit. Bohužel si to většinou ani neuvědomuje, a to ho může dostat do dost nepříjemných situací. Je schopen udělat si srandu z profíka nebo někoho podobně potenciálně nebezpečného, což není zrovna rozumná věc, když se chcete prát.


Jako každý příběh, i tenhle začíná jeho narozením. Drobný, trochu nedoživený klučina s vlasy, které se pohybují na hranici blonďaté a hnědé, a modrýma očima. Tenhle popis by se dal použít dodnes. Oba jeho rodiče doufali v holčičku, protože už měli čtyřletého chlapečka jménem Peter. To, že se narodil Parker bylo trochu zklamáním, obzvlášť pro jeho otce, který vždy dával jasně na jeho, že staršího z bratrů Brestenových má podstatně raději. Naučil se s tím žít, protože právě kvůli tomuto faktu matka upřednostňovala zase jeho. Asi aby se vyrovnaly misky vah, ale způsobuje to v jejich rodině jen zvláštní napětí. Parker je v očích svého otce opravdovým zklamáním, protože není dost vysoký, svalnatý, dost rozhodný a zodpovědný, zkrátka není dostatečně chlap. Jeho matka se ho snaží zastávat, ale dělá to jen horší, protože si pak připadá, že všechno, co si jeho otec myslí je pravda, on potřebuje zastání od ženy a jen ho to před jeho otcem ponižuje. Svou matku má rád, jen si občas přeje, aby mlčela. Je to zvláštní a nevyrovnaná rodina. I přes tyto okolnosti má se svým bratrem překvapivě dobrý vztah. Člověk by řekl, že se taky rozdělí, ale je to více stmelilo. Když bylo Peterovi 15, nadchnul se pro myšlenku, že by mohl jít do Her. Začal trénovat ze všech sil a strhl k tomu i v tu dobu jen jedenáctiletého Parkera. Ale nestěžoval si, díky tomuto nadšení se naučil všechno, co dnes umí. Peterův zájem opadl těsně před jeho poslední sklizní, kdy se měl v plánu přihlásit. Našel si totiž přítelkyni, která mu vyloženě zakázala se do Her přihlásit. A on jí poslechl. Tohle Parker nedokázal pochopit. Nechápal, jak se člověk může vzdát všeho, co ho naplňovalo pro jednu osobu. Vlastně to nechápe dodnes a vůbec ho nezajímá celá ta záhada, které říkají láska, i když podle všech na to už má věk. V trénování pak podstatně polevil. Stále chodí běhat, ale spíš jen ze zvyku. Rozvíjí především svůj talent na práci s elektronikou. A kreslení, není nic, co by ho bavilo více. Dokáže strávit hodiny s náčrtníkem a tužkou v ruce. Kamarádů moc nemá, je to spíše uzavřený člověk. Raději věnuje čas svým koníčkům než okolí. A tímhle způsobem nějak žije ze dne na den. Nějak si nepřipouští, že by ho mohly ohrožovat Hry. Možná protože ještě nikdy nevybrali nikoho, koho by nějak osobně znal. Nějak mu nedochází, že to nebezpečí je více než reálné.

Wednesday, August 02, 2017

Freya Nielsen

[ fréja nýlsen ]

 

Player: Quinn

FC: Pyper America Smith



Contact: hg.annquinn@gmail.com

Age: 18 deceased - roztříštěná lebka: D. Sycamore


Token: Černý prsten s rubínem po babičce



Měla to velké štěstí, že se narodila do Prvního kraje, tedy jí byla poskytnuta ta velká výhoda tréninku ve výcvikovém centru. A to už od velmi útlého věku. Vždy měla mimořádně moc energie, otec s matkou ji tedy už brzy zapsali na různé kurzy. Ze začátku to samozřejmě nebylo nějaké bojování či extra silné tréninky, v útlém věku se spíše věnovala věcem jako je plavání, běh a atletika. Tvrdá výchova a velké požadavky rodičů ji přímo nutili být dobrou. Vždy měla jedny z nejlepších výsledků, ať už se to týká školy či právě tréninku. Neexistovalo, aby prohrála, čekal by ji pak trest a ty ona vyloženě nesnášela. Když dosáhla věku, ve kterém se konečně mohla angažovat více v tréninkovém centru, hned po této možnosti skočila. Sílu a obratnost měla na vysoké úrovni už tenkrát, především protože stále měla nějaký pohyb. Jak už bylo řečeno, má neskutečně moc energie a navíc ví, jak toho využít. Není tedy vůbec snadné ji unavit, ať už se jedná o boj či o běhání dlouhých tras, nic takového ji nevyvede z míry. Nikdy ji moc nebavilo jenom bezhlavé mlácení do pytlů rukama, věděla, že je to nezbytné k tomu, aby se beze zbraně v případě nouze ubránila, ale připadalo jí to ukrutně nudné. Umí to tedy, ale není zrovna dvakrát šťastná, když takto musí bojovat. Mnohem radši má zbraně, vždy se zaměřovala tedy spíše na ně. Za tu spoustu let, co strávila ve výcvikovém centru, si stihla vyzkoušet veškeré zbraně, které jí nabízeli a umí základně bojovat s každou z nich. Nejvíc si ale oblíbila katanu. Možná to byla rozsáhlá historie téhle zbraně, co ji tak očarovala, nebo možná ta preciznost a přesnost jakou se s ní dá pracovat, zkrátka od té doby, co na ni poprvé upřela svůj zrak, už nechtěla bojovat s ničím jiným. Sakra hodně se snažila, aby v boji s touto zbraní dosáhla dokonalosti a trvalo jí to spoustu let, ale teď si můžete být zatraceně jistí, že než byste se nadali, dokázala by vás chladnokrevně katanou zabít během pár vteřin. Zabíjení by jí také nemělo dělat žádné problémy. Tvrdá výchova na ni zanechala následky především tak, že je teď dost bezcitná. Není to žádná psychopatka, to zase ne, ale všechno jí je tak nějak jedno. Nevadí jí, když někoho zraní nebo mu emočně ublíží, ba naopak, tohle si užívá. Škola ji brzy začala nudit, protože byla vždy napřed, a tak se potají věnovala psychologii. Má bedlivě nastudované, jak může pouhými slovy způsobit na člověku větší škodu než kteroukoli zbraní na světě. Hned na první pohled si o člověku dokáže udělat vcelku přesnou představu. Další z jejích výhod je rozhodně tichost, dokáže se pohybovat velmi potichu, kolikrát ani několik minut nevíte, že stojí přímo vedle vás, nebo za vámi. Tahle tichost také vyžaduje velkou šikovnost, málokdy se jí stane, že by třeba zakopla nebo provedla nějaký pohyb špatně.


Na rozdíl od ostatních dětí z Prvního kraje, Freye bylo vždy velmi důrazně připomínáno, jak příšerná a slabá je. Je si tedy svých slabin vědoma a trápí ji. Je na sebe hrozně přísná, má pocit, že za každou chybu, co udělá, by měl přijít trest. Zkráceně řečeno, moc si nevěří. Je dobrá, možná v něčem i perfektní, ale ona to prostě nevidí. Rodiče se k ní chovali velmi chladně a tím si tak nějak vypěstovala nenávist ke všemu okolo. Neprojevování citů může být výhodou, ale často je to i velká nevýhoda. Neumí pracovat v týmu, vždy jede buď sólo, nebo s bratrem, s nikým jiným není ochotná spolupracovat a stojí si za tím. To o ní také vypovídá, že je tvrdohlavá, což není zrovna dvakrát úžasná vlastnost. I přesto, že se velmi snažila naučit se zacházet se střelnými zbraněmi, nikdy jí to vůbec nešlo. Hrozně se jí klepou ruce, tedy její šance na trefení cíle jsou zredukovány na minimum. Navíc jako bonus je ještě děsně netrpělivá. Je to kvůli jejímu nadbytku energie, u ničeho prostě dlouho nevydrží, musí si dávat přestávky nebo jít na chvíli dělat něco jiného. Moc nemluví, ale když už z pusy něco vypustí, je to většinou buď drzá poznámka, urážka nebo to má v sobě tolik sarkazmu, že opravdu nevíte, jestli to myslí vážně nebo ne. Chová se tak ale jenom k jejím vrstevníkům a mladším lidem, ke starším má respekt. Bojí se výšek, není to panická hrůza, ale je jí z toho hodně špatně, není tedy schopna normálně fungovat. Právě proto lezení také nepatří zrovna k jejím nejoblíbenějším činnostem, ani se mu navíc nikdy nevěnovala, takže by to pro ni byla obrovská překážka. I když ve škole byla premiantka, přírodopis nikdy nepatřil k jejím silným stránkám. To, co se v něm naučila, již dávno zapomněla a rozhodně si na to nevzpomene. Květiny, bylinky a tak dále jsou pro ni tedy velkým neznámým. I když s bratrem nevyrůstali zrovna v luxusu, vždycky měli co jíst a pít, tedy není zvyklá na to mít nedostatek jídla či pití, a rozhodně by pro ni nebylo snadné se toho na dlouho dobu zříct. Má o něco horší reflexy než většina lidí, reaguje tedy na nějaké situace o něco hůře než ostatní. Tohle je vrozená porucha, nemůže s tím nic nějak moc udělat. Když bojuje, často je až moc agresivní a dravá, a to se jí kolikrát stává velkou nevýhodou. Není těžké ji přechytračit, protože se soustředí na úplně jiné věci a dá se tak snadno napálit. Její komunikační schopnosti jsou těžce pod bodem mrazu. Ano, umí se chovat korektně, zvládne udržet konverzaci, ale pouze s někým, koho zná nebo s někým starším. Můžete si být 100% jistí, že sama od sebe na vás nepromluví.


Stejně jako její jmenovkyně, Norská bohyně krásy a lásky, je i Freya neuvěřitelně krásná. Vždycky byla. Její světle blond, skoro až bílé vlasy, jsou jedním z hlavních důvodů, proč její vzhled utkví lidem v paměti. Nikdy si je nebarvila, má je takové od narození, jejich rodina tenhle gen nese už po spoustu generací. Světlé vlasy doplňují modré-skoro až šedé oči a naopak s nimi kontrastuje husté hnědé obočí. Má zkrátka jeden z těch obličejů, které jen tak nezapomenete. Narodila se jako druhá v pořadí do rodiny Nielsenů v Prvním kraji. Přestože její rodiče byli hodně bohatí, nikdy ji ani bratra nerozmazlovali. Ba naopak, vždycky si věci museli zasloužit. Zvlášť na Freyu byl vyvíjen tlak, jak ze strany matky, tak ze strany otce. Chtěli z ní mít perfektní holčičku, vycepovanou, krásně vypadající, která může výtečně reprezentovat. Její dětství stálo za pendrek, neměla kamarády a většinu času trávila doma, zatímco ji různé učitelky do hlavy vtloukali etiketu. Již v nízkém věku se u ní objevovala spousta energie, rodičům se to vůbec nelíbilo, takže ji zapsali hned na několik kurzů, kde by mohla svou energii vybít a mohla se poté lépe soustředit na školu. To se jí samozřejmě velmi líbilo. Byl to totiž první krok k výcvikovému centru. Vždycky záviděla starším dětem, které už tam chodili. Výcvikové centrum pro ni byl cíl, a když se tam dostala, trávila tam každou možnou vteřinu. Nemusela se tam totiž chovat vzorně a bezproblémově jako doma. Mohla se rvát. To pro ni tenkrát byla kompenzace za to neustále peskování doma. Vypěstovala si jistou nenávist vůči lidem a odolnost proti citům. Díky jejímu studiu psychologie na člověku dokáže poznat, jak se cítí pouze z jeho projevu, že by z ní ale nějaký tenhle projev také vyzařoval, to vůbec. Není samozřejmě úplně bezcitná, jenom svoje city dost dobře skrývá a naučila se nechávat si je pro sebe. Je to tak pro všechny lepší. Většinou, kvůli výchově, mluví spisovně, také vždy stojí rovně a s hlavou nahoru. K starším osobám a ke své rodině se umí chovat dobře, k ostatním se ale chová chladně, stejně jako se rodiče chovali k ní. S bratrem má takový vztah-nevztah, většinou se na ničem neshodnou, mají jiný pohled na svět, ale i tak si rozumí a jsou schopní se tolerovat. I když by mu to nikdy neřekla, záleží ji na něm. Byla by schopná za něj bojovat. Naopak ke svým rodičům necítí nic jiného než nenávist. Ať si každý říká, co chce, ona si myslí, že jejich výchova byla příšerná a dává jim to docela dost najevo. V poslední době se moc doma neukazuje, většinou na několik dní zmizí, nikdo neví kam a pak se znovu objeví. Je zázrak zastihnout ji doma, chce tam trávit co nejméně času.

other worlds

stranger2s.jpg https://lh3.googleusercontent.com/Pw0zB0hurIqLYe3Dbii8mgZ8-m5myKuUtsQ2qtwficdo5n9uKQvLA3mzvOkjh7iL3CUXJzXut2adFoTqKA=w200-h92