Saturday, August 05, 2017

Yilaira Wenerron

[ jilajra venerón ]

 

Player: Rywaine

FC: Dorothy Martin



Contact: nielle.shine@gmail.com

Age: 18 deceased - rozcupována na kousíčky


Token: Zlatý náramek


Každý, kto Yilairu pozná vie, že sa k nej radšej netreba približovať. Trpí záchvatmi agresie, ani vtedy, no ani mimo ne jej nerobí najmenší problém niekoho zabiť. Môže sa robiť, že vás chce pohladiť po hlave, že je kamarátka, no ona vám schytí hlavu do rúk a zlomí vám väz. V očiach sa jej neobjaví nič. Bez pochýb je to tvrdá profíčka, ktorá nemá s ničím problém. Krv jej nie je cudzia, smrť ostatných jej príde ako zábava a bolesť, ktorú vidí v ich očiach zbožňuje. Yilaira je maniak. Po jej vytrénovaných rodičoch. Neučili ju nič iné, len bojovať a prežívať. Aby sa toho naučila čo najviac a raz meno Wenerron preslávila. Pre istotu samozrejme má aj dve mladšie sestry. Šestnásťročnú a štrnásťročnú. A ani v nich nevidí svoju slabinu, u nich by sa možno zasekla a nevedela čo robiť, ale pre vlastné prežitie by urobila doslova čokoľvek. Naozaj, čokoľvek. Po psychickej stránke teda nemá veľa slabín. Akurát, keby bol niekto naozaj vynikajúci klamár. Lži väčšinou odhalí, ale veľké pevné pavučiny nie. So zbraňami jej to ide perfektne. Hlavne s mačetami, mečmi, sekerami. Jej ruky sú naozaj silné. Cvičila už odmala, a tak sa naučila ako využívať silu celého tela, ako výdrž, ako správne behať a dýchať. Proste všetko súvisiace s jej telom. To ju učili aj rodičia, ktorú sa často prizerali, keď cvičila. Mimo to, že je naozaj veľmi telesne i so zbraňami zdatná, toho vie oveľa viac. Nemá problém s ničím. V zlomku sekundy vás podreže a nevadí je byť od krvi, byť vrahyňou. Ani byť ponorená od hlavy po päty v bahne. Aby ale vyhrala, naučila sa veľmi veľa veci navyše. Perfektne vie plávať, šplhať po rôznych terénoch a prežiť v prírode. S rodičmi niekoľkokrát prešli cez hranice a veľa veciam sa učila aj v lese. Kde je sever, kde nájsť jedlo, aj keď sa na prvý pohľad zdá, že ho nemá ako nájsť. Pod kôrou. Má silný žalúdok a nevadí jej zjesť aj červa, chrobáka alebo nejaké iné zviera. Taktiež sa naučila stopovať väčšie zvieratá, zároveň pri tomto kryť nenápadne svoje stopy. Aby ju nik ani nič nemohlo zozadu prekvapiť. Má výborný zrak aj sluch, rozozná aj malé a nepatrné zmeny. Započuje aj jemné zvuky, ak má pokoj. Nepotrebuje takmer nič. Nemusí veľa jesť ani piť, i na kritické situácie bez takýchto vecí sa pripravovala. Nebolo to ľahké, ale zvládla to. Aj vyhladovaná bojoval s otcom. Aj smädná bežala, kým jej nedovolili prestať. Jej výcvik bol až nenormálne tvrdý, rodičia si zakladali na tom, že výhru majú v kapse, ak ju naučia, čo si zaumienia. Nádeje vkladali do dcéry a ona ich pohltila, teraz sú zmyslom jej života. Energia, ktorou chce vyhrať, ju ťahá vpred. V prírode sa naučila tiež ako založiť oheň, ako ho potom udupať a zaistiť, aby to vyzeralo, že tam žiadny nebol a tiež rozpoznávať jedovaté rastliny, s ďalšími si hlavu nelámala. Maskovanie jej ide, ale len také ľahšie. Ako už bolo spomínané, nevadí jej ušpiniť sa a ani nič iné urobiť so svojím telom, veď čo, hlavne je podľa nej práve prežiť, nezakladať si na vzhľade. A samozrejme, zabiť. Medzi len trošku užitočné patrí napodobňovanie zvieracích zvukov, ktoré skúšali s kamarátkou jedného dňa v lese.


To, čo by Yilaire nedovolilo vyhrať alebo by jej mohlo poriadne zavariť, sú hlavne jej drobné nedokonalosti. Nedokáže navariť nič. Síce jej žalúdok zvládne kadečo, ale ani to jej veľmi nepomáha. Myslí si, že keď čokoľvek opečie na ohni, hneď to môže zjesť. Nemá prehľad o zvieratách, všetky jej prídu rovnaké. Všetko jej treba zabiť. A ani si nemusí uvedomiť, čo by jesť nemala. Rozozná len jedovaté rastliny, ale inak sa v bylinkách, stromoch a kriakoch nevyzná. Aj to málo jej môže pomôcť, ale to ostatné jej môže zase uškodiť. Ďalšou slabinou je, že sa veľmi neučila využívať zbrane na diaľku, ak sa nepočítajú vrhacie dýky. Luky, praky a kuše, to nie je pre ňu. Je chladnokrvná, rýchla smrť by bola nuda, preto si dáva načas a i to jej môže spôsobiť problémy, ak by ju naraz obklopilo veľa ľudí. Je učená bojovať aj s troma, ale človek nikdy nevie. Yilaira sa rozumom neriadi takmer nikdy, proste robí, čo robí a následky za to ju nezaujímajú. Nemá nijakú veľkí stratégiu, také myslenie jej naozaj chýba. Hlúpa nie je, to nie, ale do budúcna sa zamyslieť nevie. Proste zabi a prežiješ. Mala by len pár plánov. Nájsť si jedného alebo dvoch spojencov a ide sa na vraždy, ale nevie, že je to ťažšie. Myslí si, že keď je profíčka, zvládne úplne všetko a bez všetkej úhony. Rodičia ju pobláznili natoľko, že výhru vidí pred očami a nemyslí si, že ju niečo zastaví. Až tak je zaslepená, že si nemusí uvedomiť klamstvo, dobrého herca neprekukne ani náhodou, ale sama vie hrať dobre, nie perfektne, ale ak treba, je na to pripravená. Sama matka ju učila ako si vyrobiť svoje len jedinou malou a krátkou hrou. Nedokáže sa s ľuďmi dohodnúť. Chce byť vždy za svoje, nemá rada, ak jej niekto kecá do jej vecí, do jej nápadov, do jej činov. Aj vtedy chytá záchvaty agresie. Väčšinou musí byť vždy na vedúcej pozícii a tak si rada presadzovať svoje. Myslí si, že je perfektná. Že je perfektná vodkyňa bez chýb. Má trošku vyššie sebavedomie a aj ego. Spriateliť sa s niekým pre ňu tiež nie je práve najľahšie. Je ochotná sa dohodnúť, ak ju to dovedie k víťazstvu. Nikdy by neklesla a nespriahla by sa s nikým iným, ako by boli profíci alebo niekto naozaj silný. Nestojí o bábovky, ktoré nič nedokážu a sú jej len bremenom. To by daného hneď zabila a neobťažovala by sa ho udržiavať pri živote. Veď prečo? K čomu by to bolo dobré? Hlavné je vyhrať a nemať na nohe železo v podobe slabého roľníka alebo tak nejako. Každý má svoje prednosti, ale ona chce všetko využiť na maximum. Chce, aby sa jej všetko vydarilo. Potrebuje, aby mala na svojej strane silu, výdrž a všetko. Inak by bola stratená. Áno, je tam strach, že nevyhrá, že zomrie. Sama a bez spojencov. Že nezapôsobí. Ale čo by mala iné robiť? A posledné, nikdy nevidela veľa technológie, takže jej tento pojem absolútne nič nehovorí.


Vzhľadovo je Yilaira dosť pekné dospelé dievča s dlhými čiernymi vlasmi, nažltlými zreničkami a plnými tmavo-červenými perami. Má ostré rysy tváre. Vysoká je okolo 180 centimetrov, atletickej a svalnatej postavy, ktorá toho zvládne dosť. Oblieka sa výrazne a pekne, má rada svoj luxus, aj keď väčšinu času trávi len vo výcvikovom centre. Zabávať sa sem-tam chodí, to áno, ale na tele jej to nie je vidieť, stravuje sa totiž zdravo a silne. Ak by sme sa zamerali na jej povahu, skladá sa zo 100% zla, zatrpknutosti, agresie, nenávisti či iných čŕt. Možno má niekoľko lepších stránok, no tie si necháva len pre určité osoby, s ktorými je celý život. Povahu profíčky bez ľútosti drží v sebe. Akurát vie prepnúť a správať sa normálne k svojej rodine alebo k tým malo priateľom, ktorých má. Veľa ich nie je, ale útržky dobrého správania si vie zachovať. Pri schopnostiach bolo spomenuté, že by vedela zabiť aj sestru. Možno ale len v amoku agresie. Pozná ľútosť, na by ju aj následne poznala. Emócie má, len niekde naozaj veľmi hlboko vnútri svojho tela. V jeho útrobách. Vie ich vyloviť, ale je zásadne sa spýtať, či to vôbec chce, nie, či to dokáže. Ak by sme ale išli na jej históriu, nehovorí sa o ničom inom, len o výhre v Hunger Games. Už v desiatich ju nalákali na to chodiť do výcvikového centra a učiť sa boju so zbraňami. Program bol jednoduchý. Raz výcvikové, potom behať, výcvik doma s otcom, potom niečo s mamou, opäť centrum a jedna hodina pokoja. Nemala to ľahké. A k tomu mala o dva a o štyri roky mladšie sestry. Mala ale šťastie. Ako prvorodenej sa jej poskytovalo najviac pozornosti. Hlavné s otcovej strany. Videli v nej budúcu víťazku. Chceli s nej budúcu víťazku. A tak čakali, kým nebude mať osemnásť. Chceli ju vytrénovať na maximum. Aby vyhrala. Aby svojej rodine zabezpečila všetko, čo by bolo treba. Peniaze, slávu a uznanie. Chcela aby ich rodina bola jedna z ospevovaných. Ukázať, že je najlepšia. Veď koľkokrát sa predvádzala… Až jej to prišlo osudné. Záchvat agresie ju prvýkrát chytil, keď mala štrnásť rokov a s jedným chlapcom sa pohádala vo výcvikovom. Aj napriek všetkému ho skoro zaškrtila, nebyť toho, že rodičia na ňu pri výcviku dohliadali, nech je tá najlepšia. Nech sa nefláka. Nech to zvládne. Má prvý pohľad je už vidieť, že je silná a zahrávať sa s ňou nie je práve najlepšie. Dokáže viac, ako by ste si na začiatku vášho stretnutia pomysleli. Možno by ste čakali rozmaznané decko z Jednotky, ale ona nebola rozmaznávaná. Áno, luxus, toho mali, verte. Neznamená to ale, že mala ľahký život. Aj s rodičmi jedného času chodili za hranice, aby sa naučila niečo aj v praxi a poriadne, nie len preberať ako vystopovať zver, ale to aj skúsiť. To isté s kamarátkou. Naučiť sa niečo nové. Niečo, k čomu možno niekto iný prístup nemá. Aby bola v absolútnej výhode. Musí si zaručiť víťazstvo. Nech to stojí, čo to stojí, ona sa na to pripravovala celý život.

Thursday, August 03, 2017

Parker Bresten

[ parkr bresten ]

 

Player: Katy

FC: Colin Ford



Contact: ksmehlikova@seznam.cz

Age: 16 deceased - probodnutý skrz naskrz: G.C.


Token: Tužka ořezaná téměř až do konce


Parkerovou největší předností je, že není vůbec takový, jaký se na první pohled zdá. Člověk, který by ho měl posoudit podle prvního dojmu, by ho pravděpodobně zařadil do kategorie neškodné děcko. Rozhodně trpí syndromem dětské tvářičky, vlastně mu celý život tipovali minimálně o dva roky méně, než mu bylo ve skutečnosti, což občas vedlo k velice vtipným situacím. Vlastně má takových historek nespočet a rád je vypráví při první příležitosti. Navíc není nějak vysoký ani výrazně osvalený. On však tuto slabinu dokázal proměnit v přednost. Nikdo by nečekal, že se umí solidně prát. Má staršího bratra, který ho naučil, jak někomu pořádně ubalit pěstí. Je o hlavu nižší a oproti svému sourozenci poněkud muší váha, ale přesto se naučil, jak přeprat i silnějšího soupeře. Další věc, kterou byste do něj neřekli, že je opravdu chytrý. Rád se totiž tváří, že je hloupější, než ve skutečnosti je. Tvrdí, že je pak život jednodušší. Svět je totiž plný hlupáků a ne vždycky se vyplatí plavat proti proudu. Je mistr strategie. V jeho hlavě se vždycky zrodí spousta plánů, jak vyváznout z nepříjemné situace. A většina z nich bývá uskutečnitelných. Vyzná se v elektronice. Už od malička miloval spojovat dráty, vytvářet jednoduché obvody a podobně. Časem se jeho schopnosti zvyšovali na tu úroveň, že dokáže vytvořit i jednoduchého robota. Jeho rodiče ho zásobují součástkami, takže si tuto schopnost má šanci nadále vylepšovat. Jeho bratr ho nenaučil jen bojovat. Byl jednu dobu posedlý Hrami a trénoval na ně jak jen mohl. A Parkera stáhl s sebou. Ne, že by se tomu věnoval tak jako jeho fascinovaný sourozenec, ale něco málo se přeci jen naučil. Každé ráno chodíval běhat, takže fyzičku má v pořádku. Pří lekcích plavání zjistil, že nesnáší vodu, minimálně tu z řeky v jejich kraji. Nic méně se díky tomu naučil se z ní co nejrychleji dostat. Rozdělat oheň taky umí a ví, že by si vodu z pochybných zdrojů mel při nejmenším převařit. Pak jsou tu zbraně, což většina lidí považuje za to nejdůležitější. On však mezi tuto skupinu nepatří. Ne, že by nic neuměl, ale spoléhá na trochu jinačí strategii, než že by měl všechny pozabíjet. Pokud by měl tu neskonalou smůlu a do her se dostal, což je opravdu to poslední, po čem touží. Nic méně když už nic, tak se dokáže ubránit nožem. Základní znalosti anatomie taky ovládá a tuší, kde má člověk slabá místa. Není si úplně jistý, jestli by člověka zabil, ale omráčit ho dokáže, už to párkrát dokázal. A na konec stojí za zmínku, že je velmi nadaný na kreslení. Ne, že by to nějak dokázal využít v aréně, ale je to jedna z věcí, která ho dokáže uklidnit a rozhodně stojí za zmínku.


Kde jen začít. Tenhle kluk má určitě spoustu slabin. Neschopnost někoho zabít je jedna z prvních. Vlastně nejde jen o lidi, zvířat se to týká taky. Možná i proto, že se mu dělá špatně z krve. Je jedno, čí ta krev je, stačí jen maličko a je mu na omdlení. Nebo hůř. Trpí totiž panickými záchvaty. Občas se objeví úplně náhodně, občas za to může jeden ze spouštěčů jako například krev, dlouhodobý pobyt v hlubší vodě nebo přílišný tlak. Jakmile na něj někdo křičí, že musí něco teď hned bezpodmínečně udělat, může to u něj spustit záchvat. Naučil se je trochu ovládat, ale vždycky mu to trvá příliš dlouho. Často při nich taky zvrací. Což není zrovna výhoda v aréně, jelikož zvracení vede k dehydrataci a nikdo nikdy neví, kolik vody zrovna v okolí bude. A jídlo pro něj taky bude trochu oříšek. Neví, co přesně může jíst v přírodě a už vůbec neumí vařit. A zpracování masa je vzhledem k jeho záchvatům taky nemožné. Takže se může jen modlit, aby mu bylo všechno naservírováno pod nos sponzory, u Rohu nebo prostě spojenci. To může být další problém. Sice se umí skvěle přetvařovat, ale neumí s lidmi moc vycházet. Neumí s nimi komunikovat a celkově se od nich raději drží stranou. Dokáže se přemoct, ale jen pokud je mu onen člověk opravdu sympatický. Což se zase tak moc často nestává. Na druhou stranu je dobrý v tom držet pusu a krok, takže pokud mu nějaký spojenec bude přidělen, nebude to pro něj problém. Ale najít si je sám nezvládne, tak to po něm nechtějte. Neumí se vyznat v přírodě. Každý strom mu připadá úplně stejný a nedokáže si dost dobře najít orientační body. Ve městě je to něco úplně jiného, tak se dokáže zorientovat rychle, ale jakmile někde není dost betonu a vysokých budov, prostě to nedokáže. Jak už bylo naznačeno dříve, v bylinkách se absolutně nevyzná. Není prostě jeden z těch zálesáckých typů lidí. Takže neumí vařit a vyléčit si zranění pro něj bude taky o něco obtížnější. Možná si to dokáže obvázat, pokud se může co nejvíc koukat pryč. Nebo bude muset spoléhat na někoho jiného, to je pravděpodobnější. Občas má problémy se svojí prořízlou pusou. Má velmi sarkastický styl humoru, což může spoustu lidí urazit. Bohužel si to většinou ani neuvědomuje, a to ho může dostat do dost nepříjemných situací. Je schopen udělat si srandu z profíka nebo někoho podobně potenciálně nebezpečného, což není zrovna rozumná věc, když se chcete prát.


Jako každý příběh, i tenhle začíná jeho narozením. Drobný, trochu nedoživený klučina s vlasy, které se pohybují na hranici blonďaté a hnědé, a modrýma očima. Tenhle popis by se dal použít dodnes. Oba jeho rodiče doufali v holčičku, protože už měli čtyřletého chlapečka jménem Peter. To, že se narodil Parker bylo trochu zklamáním, obzvlášť pro jeho otce, který vždy dával jasně na jeho, že staršího z bratrů Brestenových má podstatně raději. Naučil se s tím žít, protože právě kvůli tomuto faktu matka upřednostňovala zase jeho. Asi aby se vyrovnaly misky vah, ale způsobuje to v jejich rodině jen zvláštní napětí. Parker je v očích svého otce opravdovým zklamáním, protože není dost vysoký, svalnatý, dost rozhodný a zodpovědný, zkrátka není dostatečně chlap. Jeho matka se ho snaží zastávat, ale dělá to jen horší, protože si pak připadá, že všechno, co si jeho otec myslí je pravda, on potřebuje zastání od ženy a jen ho to před jeho otcem ponižuje. Svou matku má rád, jen si občas přeje, aby mlčela. Je to zvláštní a nevyrovnaná rodina. I přes tyto okolnosti má se svým bratrem překvapivě dobrý vztah. Člověk by řekl, že se taky rozdělí, ale je to více stmelilo. Když bylo Peterovi 15, nadchnul se pro myšlenku, že by mohl jít do Her. Začal trénovat ze všech sil a strhl k tomu i v tu dobu jen jedenáctiletého Parkera. Ale nestěžoval si, díky tomuto nadšení se naučil všechno, co dnes umí. Peterův zájem opadl těsně před jeho poslední sklizní, kdy se měl v plánu přihlásit. Našel si totiž přítelkyni, která mu vyloženě zakázala se do Her přihlásit. A on jí poslechl. Tohle Parker nedokázal pochopit. Nechápal, jak se člověk může vzdát všeho, co ho naplňovalo pro jednu osobu. Vlastně to nechápe dodnes a vůbec ho nezajímá celá ta záhada, které říkají láska, i když podle všech na to už má věk. V trénování pak podstatně polevil. Stále chodí běhat, ale spíš jen ze zvyku. Rozvíjí především svůj talent na práci s elektronikou. A kreslení, není nic, co by ho bavilo více. Dokáže strávit hodiny s náčrtníkem a tužkou v ruce. Kamarádů moc nemá, je to spíše uzavřený člověk. Raději věnuje čas svým koníčkům než okolí. A tímhle způsobem nějak žije ze dne na den. Nějak si nepřipouští, že by ho mohly ohrožovat Hry. Možná protože ještě nikdy nevybrali nikoho, koho by nějak osobně znal. Nějak mu nedochází, že to nebezpečí je více než reálné.

Wednesday, August 02, 2017

Freya Nielsen

[ fréja nýlsen ]

 

Player: Quinn

FC: Pyper America Smith



Contact: hg.annquinn@gmail.com

Age: 18 deceased - roztříštěná lebka: D. Sycamore


Token: Černý prsten s rubínem po babičce



Měla to velké štěstí, že se narodila do Prvního kraje, tedy jí byla poskytnuta ta velká výhoda tréninku ve výcvikovém centru. A to už od velmi útlého věku. Vždy měla mimořádně moc energie, otec s matkou ji tedy už brzy zapsali na různé kurzy. Ze začátku to samozřejmě nebylo nějaké bojování či extra silné tréninky, v útlém věku se spíše věnovala věcem jako je plavání, běh a atletika. Tvrdá výchova a velké požadavky rodičů ji přímo nutili být dobrou. Vždy měla jedny z nejlepších výsledků, ať už se to týká školy či právě tréninku. Neexistovalo, aby prohrála, čekal by ji pak trest a ty ona vyloženě nesnášela. Když dosáhla věku, ve kterém se konečně mohla angažovat více v tréninkovém centru, hned po této možnosti skočila. Sílu a obratnost měla na vysoké úrovni už tenkrát, především protože stále měla nějaký pohyb. Jak už bylo řečeno, má neskutečně moc energie a navíc ví, jak toho využít. Není tedy vůbec snadné ji unavit, ať už se jedná o boj či o běhání dlouhých tras, nic takového ji nevyvede z míry. Nikdy ji moc nebavilo jenom bezhlavé mlácení do pytlů rukama, věděla, že je to nezbytné k tomu, aby se beze zbraně v případě nouze ubránila, ale připadalo jí to ukrutně nudné. Umí to tedy, ale není zrovna dvakrát šťastná, když takto musí bojovat. Mnohem radši má zbraně, vždy se zaměřovala tedy spíše na ně. Za tu spoustu let, co strávila ve výcvikovém centru, si stihla vyzkoušet veškeré zbraně, které jí nabízeli a umí základně bojovat s každou z nich. Nejvíc si ale oblíbila katanu. Možná to byla rozsáhlá historie téhle zbraně, co ji tak očarovala, nebo možná ta preciznost a přesnost jakou se s ní dá pracovat, zkrátka od té doby, co na ni poprvé upřela svůj zrak, už nechtěla bojovat s ničím jiným. Sakra hodně se snažila, aby v boji s touto zbraní dosáhla dokonalosti a trvalo jí to spoustu let, ale teď si můžete být zatraceně jistí, že než byste se nadali, dokázala by vás chladnokrevně katanou zabít během pár vteřin. Zabíjení by jí také nemělo dělat žádné problémy. Tvrdá výchova na ni zanechala následky především tak, že je teď dost bezcitná. Není to žádná psychopatka, to zase ne, ale všechno jí je tak nějak jedno. Nevadí jí, když někoho zraní nebo mu emočně ublíží, ba naopak, tohle si užívá. Škola ji brzy začala nudit, protože byla vždy napřed, a tak se potají věnovala psychologii. Má bedlivě nastudované, jak může pouhými slovy způsobit na člověku větší škodu než kteroukoli zbraní na světě. Hned na první pohled si o člověku dokáže udělat vcelku přesnou představu. Další z jejích výhod je rozhodně tichost, dokáže se pohybovat velmi potichu, kolikrát ani několik minut nevíte, že stojí přímo vedle vás, nebo za vámi. Tahle tichost také vyžaduje velkou šikovnost, málokdy se jí stane, že by třeba zakopla nebo provedla nějaký pohyb špatně.


Na rozdíl od ostatních dětí z Prvního kraje, Freye bylo vždy velmi důrazně připomínáno, jak příšerná a slabá je. Je si tedy svých slabin vědoma a trápí ji. Je na sebe hrozně přísná, má pocit, že za každou chybu, co udělá, by měl přijít trest. Zkráceně řečeno, moc si nevěří. Je dobrá, možná v něčem i perfektní, ale ona to prostě nevidí. Rodiče se k ní chovali velmi chladně a tím si tak nějak vypěstovala nenávist ke všemu okolo. Neprojevování citů může být výhodou, ale často je to i velká nevýhoda. Neumí pracovat v týmu, vždy jede buď sólo, nebo s bratrem, s nikým jiným není ochotná spolupracovat a stojí si za tím. To o ní také vypovídá, že je tvrdohlavá, což není zrovna dvakrát úžasná vlastnost. I přesto, že se velmi snažila naučit se zacházet se střelnými zbraněmi, nikdy jí to vůbec nešlo. Hrozně se jí klepou ruce, tedy její šance na trefení cíle jsou zredukovány na minimum. Navíc jako bonus je ještě děsně netrpělivá. Je to kvůli jejímu nadbytku energie, u ničeho prostě dlouho nevydrží, musí si dávat přestávky nebo jít na chvíli dělat něco jiného. Moc nemluví, ale když už z pusy něco vypustí, je to většinou buď drzá poznámka, urážka nebo to má v sobě tolik sarkazmu, že opravdu nevíte, jestli to myslí vážně nebo ne. Chová se tak ale jenom k jejím vrstevníkům a mladším lidem, ke starším má respekt. Bojí se výšek, není to panická hrůza, ale je jí z toho hodně špatně, není tedy schopna normálně fungovat. Právě proto lezení také nepatří zrovna k jejím nejoblíbenějším činnostem, ani se mu navíc nikdy nevěnovala, takže by to pro ni byla obrovská překážka. I když ve škole byla premiantka, přírodopis nikdy nepatřil k jejím silným stránkám. To, co se v něm naučila, již dávno zapomněla a rozhodně si na to nevzpomene. Květiny, bylinky a tak dále jsou pro ni tedy velkým neznámým. I když s bratrem nevyrůstali zrovna v luxusu, vždycky měli co jíst a pít, tedy není zvyklá na to mít nedostatek jídla či pití, a rozhodně by pro ni nebylo snadné se toho na dlouho dobu zříct. Má o něco horší reflexy než většina lidí, reaguje tedy na nějaké situace o něco hůře než ostatní. Tohle je vrozená porucha, nemůže s tím nic nějak moc udělat. Když bojuje, často je až moc agresivní a dravá, a to se jí kolikrát stává velkou nevýhodou. Není těžké ji přechytračit, protože se soustředí na úplně jiné věci a dá se tak snadno napálit. Její komunikační schopnosti jsou těžce pod bodem mrazu. Ano, umí se chovat korektně, zvládne udržet konverzaci, ale pouze s někým, koho zná nebo s někým starším. Můžete si být 100% jistí, že sama od sebe na vás nepromluví.


Stejně jako její jmenovkyně, Norská bohyně krásy a lásky, je i Freya neuvěřitelně krásná. Vždycky byla. Její světle blond, skoro až bílé vlasy, jsou jedním z hlavních důvodů, proč její vzhled utkví lidem v paměti. Nikdy si je nebarvila, má je takové od narození, jejich rodina tenhle gen nese už po spoustu generací. Světlé vlasy doplňují modré-skoro až šedé oči a naopak s nimi kontrastuje husté hnědé obočí. Má zkrátka jeden z těch obličejů, které jen tak nezapomenete. Narodila se jako druhá v pořadí do rodiny Nielsenů v Prvním kraji. Přestože její rodiče byli hodně bohatí, nikdy ji ani bratra nerozmazlovali. Ba naopak, vždycky si věci museli zasloužit. Zvlášť na Freyu byl vyvíjen tlak, jak ze strany matky, tak ze strany otce. Chtěli z ní mít perfektní holčičku, vycepovanou, krásně vypadající, která může výtečně reprezentovat. Její dětství stálo za pendrek, neměla kamarády a většinu času trávila doma, zatímco ji různé učitelky do hlavy vtloukali etiketu. Již v nízkém věku se u ní objevovala spousta energie, rodičům se to vůbec nelíbilo, takže ji zapsali hned na několik kurzů, kde by mohla svou energii vybít a mohla se poté lépe soustředit na školu. To se jí samozřejmě velmi líbilo. Byl to totiž první krok k výcvikovému centru. Vždycky záviděla starším dětem, které už tam chodili. Výcvikové centrum pro ni byl cíl, a když se tam dostala, trávila tam každou možnou vteřinu. Nemusela se tam totiž chovat vzorně a bezproblémově jako doma. Mohla se rvát. To pro ni tenkrát byla kompenzace za to neustále peskování doma. Vypěstovala si jistou nenávist vůči lidem a odolnost proti citům. Díky jejímu studiu psychologie na člověku dokáže poznat, jak se cítí pouze z jeho projevu, že by z ní ale nějaký tenhle projev také vyzařoval, to vůbec. Není samozřejmě úplně bezcitná, jenom svoje city dost dobře skrývá a naučila se nechávat si je pro sebe. Je to tak pro všechny lepší. Většinou, kvůli výchově, mluví spisovně, také vždy stojí rovně a s hlavou nahoru. K starším osobám a ke své rodině se umí chovat dobře, k ostatním se ale chová chladně, stejně jako se rodiče chovali k ní. S bratrem má takový vztah-nevztah, většinou se na ničem neshodnou, mají jiný pohled na svět, ale i tak si rozumí a jsou schopní se tolerovat. I když by mu to nikdy neřekla, záleží ji na něm. Byla by schopná za něj bojovat. Naopak ke svým rodičům necítí nic jiného než nenávist. Ať si každý říká, co chce, ona si myslí, že jejich výchova byla příšerná a dává jim to docela dost najevo. V poslední době se moc doma neukazuje, většinou na několik dní zmizí, nikdo neví kam a pak se znovu objeví. Je zázrak zastihnout ji doma, chce tam trávit co nejméně času.

Sunday, July 30, 2017

Ryxesha Tyrra Jailenonis

[ rájkseša thýra džajlenonjis ]

 

Player: Rywaine

FC: Jade Thirlwall


Tesserae: 10 | Defense: 16

Contact: nielle.shine@gmail.com

Age: 17 deceased - otrava: Tom Klearcloud


Token: Bílá perla


Ry je veľmi nadané dievča zo Štvrtého kraja. Má veľa užitočných ale aj niekoľko neužitočných schopností. Hlavnou schopnosťou je to, že dokáže vytvárať veľmi dobré žarty pomocou maskovania. Či už z bobulí, listov, štrku, piesku, blata, alebo hocičoho iného si vie vytvoriť maskovanie a skryť sa v lese, vo vode, na horách alebo hocikde inde. To sa naučila hlavne keď s kamarátmi pripravovali žarty dospelým ale aj deťom z ich kraja, a tak ich so všou radosťou strašili. Či už tak, že je chytali za krk, za členky alebo na nich vyskočili, alebo sa robili a že sú zombíci vyskakujúc zo zeme. Maskovanie ale nie je jediná schopnosť tohto dievčaťa. Dokáže sa docela slušne orientovať v prírode. Vie určiť, kde je sever, založiť oheň a má výborný zmysel pre orientáciu – nikdy sa nestratí. Vie perfektne šplhať na stromy, na skaly a samozrejme ako každé dieťa zo Štvorky plávať. Vyzná sa v sladkovodnom aj v morskom svete, vie rozoznávať ryby ale aj iné vodné živočíchy. Je profíčka, ale aj napriek tomu je veľmi spoločenská a ľahko si nájde priateľov. Hľadanie spojencov je preto pre ňu veľmi ľahké. Problém je to rozhodne nerobí. Vytváranie malých pascí sa naučila už ako malá, ale väčšinou fungujú len na ryby. Ry síce nie je veľmi vysoká, ale zato je veľmi rýchla a obratná. Sila je taktiež absolútne nechýba, hlavne kvôli parkouru, ktorý si s kamarátmi trénovali už od mala a taktiež aj kvôli výcvikovému centru, do ktorého každý deň chodí. Radi chodia skákať po budovách, plávať do jazera a mora, pri ktorom sa naučila chytať ryby holými rukami, narábať s udicou, harpúnou a sieťou. Je to veľký rebel, pretože každým dňom a voľnom s partiou ale aj bez nej chodí Ry skákať po domoch, robí čo nemá, zdržuje sa na zlých miestach a dokonca prekračuje hranice. Život má možno ľahký, ale chce si ho užiť, nie ho prežiť na stoličke s udicou v ruke. Ako každý profík, chodí už od desiatich rokov do výcvikového centra, kde si skúšala veľa zbraní. Najlepšie jej to ide so strelnými zbraňami a keby vám mala konkretizovať s ktorou, povie práve kuša. Dokáže sa perfektne sústrediť na svoj cieľ a neminúť. Za ten čas si vytvorila v ruke takú pevnosť, že trafí všetko čo chce. Skúšala aj luk, vŕtacie nože a dýky, no kuša je proste najlepšia. Zbrane na blízko jej veľmi nejdú ale aj tie si precvičila aby sa aspoň trošku ochránila, keby na to prišlo. Taktiež jej nerobí problém ušpiniť sa a skryť sa v nejakom bahne, piesku, tmavej diere alebo tak. Jej nohy sú svalnaté už od toho, že chodí behať každý deň, minimálne raz. Jej chrbtica je od plávanie prirodzene rovná a pevná, nemáva s ňou najmenšie problémy. Šprinty a aj výdržové behy jej nerobia problém, keďže už len ten parkour jej pomohol všetko zvládať. Vie preto v šprinte preskočiť väčšine prekážky, vyššie vyskočiť a zorientovať sa v priestore. Vie si všetko predstaviť ako obyčajnú zábavnú hru. Aj na pravý pohľad rovnej stene vie nájsť zrakom pukliny a tam vyšplhať. Problém jej nerobia ani výšky a ani hĺbky vo vode. Má veľké pľúca a dych vie zadržať aj okolo minúty, keď pláve. V pokoji aj oveľa dlhšie. Ďalšou schopnosťou je jej nenormálne silný hlas. Spieva nádherne, no nechce mať pri jej ústach ucho. Proste je to profíčka a má veľké ego. Nebojí sa zašpiniť ruky a nevadí jej ani niekoho zabiť. Psychicky si vás nie ťahať za nos a robiť sa kamarátkou. Je len na vás, či to myslí vážne alebo to len predstiera. Zistiť je to ťažké, ale vo vašej najzraniteľnejšej chvíli vás môže buď zaskočiť alebo vám pomôcť.


Slabiny sú základné informácie o protivníkovi. Preto je veľmi dobré ich poznať. Ry sa ich snaží skrývať, ale nie vždy sa jej to aj darí. Niektoré sú zjavné, niektoré sa jej podarilo utajiť pred všetkými vo svojom okolí, vrátane svojej rodiny a priateľov. Hlavne to, že nevie variť je jedna z vecí, čo vie skoro každá živá duša čo ju pozná. Ak sa neráta jej špecialita v podobe pečenia rýb alebo alternatívna náhrada, ktorou je sushi. Taktiež sa absolútne nevyzná v bylinkách a všetkých tých blbostiach ohľadom prírody. Stromy možno pozná, materinu dúšku a šalviu tiež, no to je asi tak všetko. Jedy sú jej ďalšou slabinou. Nevie ako sa vyrábajú, ako sa používajú, ako ich rozoznávať, skrátka absolútne nič. Preto by sa asi mala takéto veci naučiť skôr, ako ju tým niekto prekvapí. Potom nasleduje samostatná kapitola v podobe technológie, na ktorú je totálny blbec. Nielen, že sa jej oblúkom vyhýba, ale aj keď uvidí dva rozličné káble, má pocit, že vedia úplne rovnakú vec. v tomto je poriadne pomýlená. Myslí si, že technika a tie vecičky mechanické sú nanič a nikdy jej nepomôžu. Leda tak pár pastičiek. V psychických veciach je tiež asi tak na bode mrazu. Môže s vami mávať alebo vás chrániť ale pri hádkach sa vie nenormálne rozzúriť, až je na vybuchnutie. Robí vtedy veci, ktoré by inak neurobila a je možné, že si to ani neuvedomí. Proste býva čudná a náladová. Ale hlavne chce ukázať, že je veľká profíčka a všetko zvládne. Následne má pár strachov o svoju rodinu, priateľov a dobrých známych, potom strach, že zomrie mladá a fóbia z bodavého hmyzu. Tiež jej to veľmi nejde s veľkými zbraňami, ale zvláda blokáciu a stratégiu, takže to vie vykryť. Veľkú chuť učiť sa novým veciam ani nemá. Má pocit, že toho vie už dosť, ale to robí trošku väčšiu chybu, preto ju musia do nových veci buď nútiť alebo jej zrazu na chvíľku v hlave zasvieti tá žiarovka.


História Ry začína jej narodením, čo bola najväčšia udalosť v ich rodine. Prvý rok dokonca obetovali vlastnú prácu len preto, aby mohli byť so svojou dcérkou. Keď už ale museli do práce chodiť, k malú Ry sa starala jej teta, strýko, babka… A keď mala päť rokov, už začala pracovať pri jazere alebo pri mori. Spriatelila sa tam s inými deťmi a vtedy začalo ich vystrájanie – ktoré mimochodom trvá až do teraz – v podobe skákania po domoch, debnách, prekračovania hraníc a rôznych zábavách, ktoré rodičia všetkých detí len ťažko vedeli ustriehnuť ako by sa patrilo. A potom prišiel ten vek, v ktorom sa Ry išla všetkému učiť. Plávať už vedela, ale ona išla do výcvikového centra, aby sa stala tou najlepšou profíčkou vôbec. Chcela byť hviezdou, chcela byť tá najlepšia. Ukázať všetkým, čo dokáže a že ju nič nezastaví. Preto s priateľmi začali byť dravejší. Dovoľovali si viac, skúšali nové triky a dokonca pomocou maskovania robili ostatným žarty. Skôr nepríjemné, kde sa hrali na mŕtvoly, ktoré vychádzajú zo zeme alebo len tak chytali ľudí spoza stromov za členky alebo krky aby im nahnali strach. S chichotom následne vždy ušli. Ale keď mala Ry trinásť, narodila sa jej sestra. Vtedy sa rodičia o ňu prestali zaujímať trošku viac. Proste bola len tá prvá a teraz a musia starať k mladšiu. Ry sa vtedy nahnevala na celý svet, vybuchla, ale našťastie vychladla a o rodinu sa začala trošku viac zaujímať. Charakterovo je teda Ry docela šibal. Na prvý pohľad už vidíte, že sa rada smeje a má zmysel pre humor. Vie sa baviť na všetkom. Od obyčajných vtipov, po infarktové žartíky. Priateľom je verná a nezradí ich. Ak ale niekto zradí ju, nikdy neodpúšťa a navždy si všetko pamätá. Na druhej strane je zaťatá a tvrdohlavá. Ak si niečo zaumieni, len ťažko jej to niekto vyvráti. Tiež ma zručnosť vo vode a rôzne schopnosti po rodičoch a z výcvikového centra. Je to skrátka profíčka. Nie rozmaznaná, ale život mala vcelku naozaj ľahký. Netrpela smädom, nanajvýš deň hladom, čo utiekli z domu a zabudli si zobrať jedlo. Vtedy pocítila, čo má. Aj napriek všetkému je tvrdohlavá, no bez zábran, ak ide o jej blízkych. Sila jej nie je neznáma a ostatné fyzické vlastnosti tiež nie. Psychicky urobí všetko, aby sa udržala pri živote. Je len na vás, či si ju získate a vážne vám pomôže, alebo vás bude hodiť za nos. Vzhľadovo má dlhšie hnedé vlasy, ktoré väčšinou nosí rozpustené. Pozerá sa na vás veľkými hnedými očami, ktoré sú obklopené hustými čiernymi mihalnicami. Pery sú plné a prírodnejších farieb. Výška sa pohybuje okolo 170 centimetrov, to však neznamená, že si z toho robí veľkú hlavu, je jej to ukradnuté, majú to proste v rodine, nie sú nijako vysoký. Mala sen, že bude vysoká, no ten sa jej zrútil, keď ju výškovo predbehli už mladšie dievčatá. Prestala snívať vtedy. Zbadala realitu. A vtedy dostala od svojej kamarátky bielu perlu, ktorú vždy nosí pri sebe.

Saturday, July 29, 2017

Dewerlix von Zarevey

[ devrliks von zarevej ]

  

Player: Rywaine

FC: Linda Hallberg

Occupation: Escort → District 3 | Trainer

Contact: nielle.shine@gmail.com

Age: 35 deceased - bombový útok



Dewerlix je na prvý pohľad, možno niekedy až príliš, tvrdo vyzerajúca mladá žena. Môžete mať o nej mnoho názorov, no najvýstižnejší je zjavný temperament. Všetko jej srší z očí a ak sa prizriete bližšie, môžete vidieť i jazvy. Rešpektuje, no je zjavné, že nie práve rada. Ak vám niečo povie a vy ju odignorujete, dávajte si radšej pozor. Ale keď ju zbadáte osamote a ona si vás nevšimne, je láskavejšia, ako sa zdá byť – vtedy vidíte jej pravú povahu. Je tvrdšia len preto, aby vzbudila rešpekt. Tiež si však môžete všimnúť jej večnú divokosť a neskrotnosť. Hlas má väčšinou príjemný, no jej jazyk je trochu štipľavý. Chodí ladne a potichu. Za tých, ktorých má rada či miluje, by sa obetovala. Nerada sa rozpráva milo s cudzími, no to však len kvôli jej nedôverčivosti, preto si ju skúste obľúbiť. Nikomu o sebe nehovorí viac, ako uzná za vhodné, vždy si radšej najprv preklepne vás. Je to cholerička, je väčšinou temperamentná, impulzívna, ale nemôže sa povedať, že by nebola spoľahlivá. Ak jej príde nejaká vec dôležitá, okamžite sa ju snaží vyriešiť s chladnou hlavou. Je stála vo svojich názoroch a životných hodnotách. Je dynamická osobnosť, ktorá dosahuje svoje ciele. Bez váhania bojuje za práva a chráni ukrivdených, pozerá sa však nahor, je lojálna. Nikdy nie je apatická, no k ľuďom nerešpektujúcim ju je s časti ľahostajná. Má silnú vôľu, rozhodnosť, problémy rieši rýchlo. Jej prvotným záujmom je dosahovanie cieľov, nejde jej o to, aby sa niekomu zapáčila. Je cieľavedomá a skvelá organizátorka. Rada prekonáva prekážky, miluje konkurenciu. Obíde sa bez priateľov a divákov, stačí jej len jej cieľ. Má intuíciu pre odhad situácie a obvykle má pravdu. Miluje krízové situácie, v ktorých exceluje, naopak tie, v ktorých nič nezmôže, neznáša a niekedy sa ich bojí. Dalo by sa však povedať, že je dosť zložitý charakter a jej reakcie na rovnaké veci nie sú dvakrát vždy rovnaké. Ako oheň vie popáliť, no zároveň zachrániť pred zimou. Má záujem o veci, ktorým by sa mohla priučiť. Po fyzickej stránke bola odjakživa jedna z najrýchlejších a silnejších, preto sa i stala trénerkou. Ak si z nej niekto robí srandu, hneď ho chce zraziť na zem. Niekoľkokrát urobila kvôli vlastnému charakteru chyby, no naučila sa ich prijímať, i keď vždy verí, že jej názor je dôležitý a neznáša, keď nemá pravdu. Najradšej má nočné prechádzky a tréning. Chodí behávať a posilňovať. Samozrejme sa tiež zaujíma o módu a dizajn. Je to však ťažké, keď ste jedno z jednovaječných trojčiat.


Dewerlix je mladé dievča narodené v Kapitole. Nie je ale v domácnosti jediná. Totižto, má dve sestry, na vlas rovnaké ako ona. Proste trojčatá. Keby ste ich vedľa seba videli, neviete, ktorá je ktorá. Obočie, pery, nos, uši, všetko rovnaké. Teda, až na farbu očí. Dewerlix ich má modro-sivé. Jej sestra Danrys sivé a druhá sestra Dracia modré. Síce podobné, ale keď si chcete byť istý, pozrite sa na ne. Ale je jasné, že si nenechali rovnakú farbu vlasov. Každá nosí úplne inú. Ak by ste sa pozreli na Dew, väčšinou ich bude mať len čierno-tyrkysové. Ich smery ale neboli rovnaké. Jej otec chcel syna. Chcel, aby bol silný a dokázal niečo viac ako ostatní. Nejako sa na tomto nakoniec zviezla práve Dewerlix. Snažil sa z nej urobiť malého synáčika. Nemalo to ale také svetlé stránky. Bil ju, týral, keď urobila chybu. Správal sa k nej ako k mužovi. Ako by nebola len šestnásťročné dievča, ktoré by šlo radšej na nákupy, ako chodiť behať a cvičiť s otcom od rána do večera. Od tej doby má jazvy. Keď mala dvadsať a dozvedeli sa o tom všetkom sestry a matka, otec spáchal samovraždu. Všetkých to poznačilo. A Dewerlix sa nakoniec dostala tam, kam chcela, stala sa trénerkou v prípravni na Hunger Games, jej najobľúbenejšieho programu. Nech tie deti vedia aspoň niečo, skôr ako sa tam vrhnú a zomrú. Naučí ich aspoň niečo.

other worlds

stranger2s.jpg https://lh3.googleusercontent.com/Pw0zB0hurIqLYe3Dbii8mgZ8-m5myKuUtsQ2qtwficdo5n9uKQvLA3mzvOkjh7iL3CUXJzXut2adFoTqKA=w200-h92