Showing posts with label Deceased. Show all posts
Showing posts with label Deceased. Show all posts

Thursday, September 14, 2017

Charles Heath Meyer

[ čárls hýt majr ]

 

Player: Quinn

FC: Brendon Boyd Urie



Contact: hg.annquinn@gmail.com

Age: 18 deceased - rozseknutá hlava: G. Cosgrove


Token: Zip od starých bot


Narodit se do Desátého kraje možná není žádná výhra, když toho však dokážete patřičně využít, nemusí to být zas až tak špatné. Co vám tedy tento kraj může nabídnout? Samozřejmě výborný vztah se zvířaty. Heath měl na tohle navíc vždycky nějaký extra smysl. Zvířata ho prostě poslouchají a nikdo neví proč, ani on sám. Kromě vztahu k nim se je musíte naučit i zabíjet, což není tak příjemné, ale trošku vám to zkreslí představy o tom co je a není nechutné. Krev není žádný problém, je to jen další suroviny která mu už ani nesmrdí, protože je na ni tak moc zvyklý. Práce v desítce vám přinese i značnou sílu. Jakožto chovatel býků a krav se každodenně musíte stát krotitelem, protože ta zvířata prostě nemůžou být chvíli v klidu. Utáhnout takového dospělého býka není žádná sranda. Heathovi trvalo spoustu let, než ho k tomu vůbec pustili, teď je v tom ale už profesionál. Přenášení mnohokilových balíků potravy pro zvířata, či obrovských fláků masa za vás také nikdo neudělá a tak vám prostě nezbude nic jiného, než si tu sílu vypracovat. Když jste v desítce na takovém postavení, jako Heath, musíte umět všechno, nebo alespoň ode všeho trošku, abyste mohli být dobrý hospodář. Většině lidí by taková námaha a práce jistě vadila, on je ale v pohodě. Na práci je zvyklý a vlastně to dělá i rád. Spousta lidí by o něm řekla, že je to workoholik a možná mají i pravdu. Heath měl navíc tu obrovskou výhodu, že na to učení nebyl sám. Učil se od toho nejlepšího v okolí, od svého táty. Za všechno co umí vděčí právě jemu. Když žijete v desítce, musíte být připraveni každý den uběhnout, nebo spíše ujít, maraton. Buď jdete pěšky, nebo jedete na koni a protože strojit koně dá spoustu práce, spíše chodíte a běháte. Tím si Heath získal celkem dost dobrou výdrž. Chůze ho ale i tak stále baví mnohem méně než jízda na koni. To je jeho vášeň. Každý kdo ho zná ví, že koně jsou jeho láska a nikdy by na ně nedal dopustit. Tím, že jezdí pravidelně si vybudoval dobrou fyzičku. Bez té totiž pořádně jezdit nemůžete. Každý den tak cvičíte nohy, ruce, břicho a tak dále. Je to dřina, ale ten výhled a vítr ve vlasech za to stojí. Aby bylo jasno, je to chronický lhář. Což, v jeho podání, opravdu je výhoda. Lhát dokáže o čemkoliv a s jeho divokou představivostí si navíc dokáže vymyslet tisíce identit, které je pak schopen prodat. Jeho specialitou jsou konverzace v malých skupinách, ty zvládá bravurně. Když má mluvit před větší skupinou, nebo je ve stresu, není to žádná sláva, ale na tom může zapracovat. Už od mala vykazoval známky vysoké inteligence. Myslí lépe a rychleji než ostatní. Když je na statku nějaký problém, většinou musí improvizovat takže vymyslet nějaký plán mu nikdy nesmí trvat dlouho. Je dost tvrdohlavý. Když si něco usmyslí, opravdu si v tom věří a je schopen toho dosáhnout, ať už si ostatní myslí cokoliv. Další schopností, která mu byla darována desátým krajem je zacházení s noži všech velikostí. Poradí si jak s malinkou dýkou, tak s obrovskou kudlou. Kdyby se někdy dostal do arény, rozhodně by zvládl použít na lidi stejné techniky jako na maso zvířat. Celkové ví, kam tak asi bodnutí bolí nejvíce a dokázal by toho využít. Zvířeti už vyřezával orgány několikrát, tak proč by to nezvládl i na lidech? Navíc, pokud by mu opravdu šlo o život, tak si je jistý, že by člověka zabít dokázal. Má sice lidi docela rád, ale nikoho nemá radši než sebe. Možná je to šílenec, ale opravdu by byl schopný vzít někomu život jen aby mohl žít. Vždycky chce dokázat, že je nejlepší, aby na něj jeho otec mohl být hrdý.


Když už jsme zjistili, co všechno mu Desátý kraj nabídl, musíme se samozřejmě kouknout i na to, co mu sebral. Je spousta věcí, co neumí, protože zkrátka neměl šanci se je naučit. Nezná žádné bojové techniky, neví jak se rvát jinak než pěstmi. Nějaké chvaty nepřichází v úvahu. Párkrát už se do rvačky dostal, ale nikdy to nebylo nic profesionálního, takže opravdu nemá velké zkušenosti. Stejně to má se zbraněmi, zná pouze jeho nože a zbytek je velký otazník. Troufá si říct, že by snad ani víc než tři zbraně nedokázal vyjmenovat, protože ho to nějak nezajímá. Je to paličák, co si zamane to udělá a většinou na to doplatí. Jediný člověk, jehož rady si kdy vzal k srdci byl jeho táta, jinak ho to moc nebere. Někdy dokáže být dost velká osina v zadku. I když se to nestává moc často, pořád to patří k jeho špatným vlastnostem, které stojí za zmínku, protože když už takovou náladu má, fakt to stojí za to. Inteligencí byl obdarován, dobrá paměť mu však přána nebyla. Je hodně zapomnětlivý. Názvy květin, stromů, keřů, plodů a tak dále nejsou jeho nejsilnější stránkou. Kdo si to má všechno pamatovat, že jo? Stejně tak má nulový smysl pro orientaci. Byl by se schopný ztratit i ve vlastním domě kdyby tam nežil tak dlouho. Nemá tušení jak rozeznat kde jsou světové strany, ani o to vlastně nějak nestojí. Nepotřebuje to – tedy ho to nezajímá. A to je další problém. Dříve býval zvídavý a rád se učil novým věcem, teď už na to zvysoka kašle. Dalo by se říct, že se snad i neznámých a nových věcí bojí. Má zajetou svojí rutinu a jakmile jeho den nejde podle plánu, vyhodí ho to z míry. Sice s každým dokáže vyjít, ale na nikom mu moc nezáleží, pokud to není jeho dobrý kamarád nebo rodina. Být s ním vážně není žádná kopa srandy. Moc nemluví a na všechny působí dost asociálně a možná takový i doopravdy je. Když už si ale někoho oblíbí, často je pak dost vlezlej. Ne, že by snad otravoval mluvením, to ne, spíš je všude kolem vás a to vám po chvíli začne vadit, jako každému normálnímu člověku. Taky má trošku problém s tím, že chce být vždycky vůdce. Je zvyklý pracovat sám a rozkazovat těm, co pracují pod ním. Jakmile je něco jinak, je nesvůj a snaží se získat místo toho vůdce. A získat si ho umí, o tom žádná. Končí to však tím, že ho pak spousta lidí nemá ráda a to tak moc super vážně není. Nikdy mu nejde o to, aby zapůsobil na cizí lidi. Chce být nad nimi. To je ale často v konfliktu s jeho totálně nulovou schopností jakéhokoliv působivého výstupu. Občas se mu to povede, ale z větší části je jeho okecávání věcí dost nudné. Kromě jeho výtečného lhaní moc psychologických schopností nepobral. Abychom to upřesnili, je to fakt střevo. Nikdy neví jak se lidí cítí pokud to není fakt hodně moc vidět. Mohli byste před ním mít slzy na krajíčku a on by na vás pořád tupě zíral a nevěděl o co jde. Ach, ten tupý výraz. Často se někam zadívá a prostě jenom přemýšlí. Není to moc velký realista, je spíš snílek. V momentech kdy prostě jen tupě zírá si říkáte, jestli je vůbec naživu a tady na zemi, protože to vypadá jako když je úplně někde jinde.


Když se do skupiny sourozenců plné dívek narodil Heath, byla to obrovská událost. Otec si vždycky přál syna a teď ho konečně po spoustě let měl. Nikdo mu nikdy neřekl jinak než Heath. Ano, je to jeho druhé jméno, ale on ho má prostě radši. Je mnohem kratší a podle něj hezčí. Jediný kdo mu kdy směl říkat Charles byl právě jeho otec, protože ho respektoval a nevadilo mu od něj žádné oslovení. Navíc ten způsob jakým to říkával byl lepší než jakýkoliv Heath na světě. Už od prvního dne jeho života se Heathovi dostávalo více pozornosti než ostatním v jeho rodině. Přece jenom, byl to první chlap mezi 3 sestrami a tatínek z něj chtěl mít pořádného, silného a slušného syna. Dědice jeho hospodářství. Nedá se říct, že by na tom jeho rodina byla nějak špatně, tedy alespoň na poměry desátého kraje. Patřili k takové té vyšší společenské vrstvě, měli celkem velký majetek, který obsahoval spoustu zvířat, vlastní hospodářství a všechno o čem většina chudých lidí v desítce jen sní. Do práce byl nahnán hned jak uměl stabilně chodit. Jeho tatík věřil, že mu to může jen a jen pomoct. Navíc, Heathovi to nevadilo. Už tehdy se práce nebál a rád se učil novým věcem. Čím starší byl, tím více práce zastával. Otec ho postupně učil úplně všechno co uměl a on to pak udělal ještě 2x lépe, protože viděl, jak by se ty způsoby daly vylepšit. Vždycky mu to pálilo a to na něm právě bylo tak výjimečné. Dětství měl pěkné, nemohl si stěžovat. Vždy když přišel ze školy a dodělal svou práci, mohl jít ven a hrát si s kamarády. Tyhle vzpomínky patří k jedněm z nejlepších co zatím má. Také právě v dětství si vytvořil pevné pouto se zvířaty. Prostě věděl jak na ně. Byl to instinkt, nevěděl jak to dělá, ale i tak mu to prostě šlo. Někdy v pěti lety poprvé usedl na koňský hřbet a od té doby ho to nepustilo. Koně jsou spíše jeho koníček, než práce. Navíc mu to nahrazuje jakékoliv cvičení. Jízda na koni prakticky zahrnuje procvičování celého těla, takže ho i tahle zábava drží ve formě. Další velkou částí jeho života byla a stále jsou jeho sestry. Popravdě by je občas nejradši zabil. Dělají si z něj srandu, vytahují se že jsou starší a když byl malý, zneužívaly jeho pracovitosti. I tak tu ale pro něj vždycky byly, když třeba potřeboval pomoct nebo poradit a má je moc rád. To se ale ony nikdy nesmí dozvědět. Úplně by to zničilo jeho image a to by nepřežil. Když už mluvíme o image, od pohledu to namachrovanej týpek, kterýho nezajímá nikdo a nic. Pro všechny, včetně jeho rodiny, je takovou záhadou. Nikdo neví jakej vlastně je, především protože moc nemluví. Ukecaní lidé si ho často vybírají za kamaráda, protože rád poslouchá a většinou mu vůbec nevadí, když mluvit nemusí. Ba naopak je tak spokojený. Má čuch na falešné lidi a proto si do své komfortní zóny pustí jenom někoho, komu opravdu může věřit. Nebyl vždycky takový, býval veselejší a zábavnější. Co ho to tak změnilo? Byla v tom nemoc. Vážná nemoc která položila jeho otce na lůžko. Zatímco s mámou si nikdy moc nerozuměl, táta byl jeho mentor. Někdo, ke komu vždycky vzhlížel. Naučil ho všechno, co uměl a když onemocněl, Heatha to fakt hodně vzalo. Slíbil mu, že ho nezklame a tak celé dny trávil zastáváním práce, kterou jeho otec už dělat nemohl. Právě tehdy začal být mnohem více samostatný. Nechce od nikoho pomoct, chce si dokázat, že všechno zvládne sám. Že na něj jeho táta může být pyšnej. V tomhle je dost tvrdohlavý a opravdu si za tím půjde, ať to stojí cokoliv.

Saturday, August 19, 2017

Raily D. Thersons

[ rajly dý. therzns ]

 

Player: Rywaine

FC: Ella Purnell


Tesserae: 6 | Defense: 7

Contact: nielle.shine@gmail.com

Age: 13 deceased - brutálně zmlácena: O. Lunsford


Token: Utržený kus Marvininého trička


Na Hunger Games sa človek v Dvanástke veľmi dobre nepripraví. Sama Raily, čo časť života prežila ako sirota, sa naučila len naozaj málo zručných vecí, ktoré by jej pomohli. Vie rozoznávať všetky možné bylinky. Od liečivých, cez obyčajné až po tie jedovaté. Pozná každý strom, každého živočícha, každú stopu. Často chodí do lesa pri kraji, učí sa prežiť v prírode. Nejaké tie základy teda má, sama by asi v prírode pár dní prežiť dokázala. Je ľahká a malička, takže je dosť obratná. Rýchlosť je nechýba, behávať chodila so všetkými deťmi z Dvanástky, keď prišlo na nejakú tú hru. Naučila sa šplhať po stromoch, takže aj na jej vek má v rukách silu. A si to aj dokázala, keď raz hrala s deťmi páku. Dostala sa aj cez staršie deti. Ale aj tak nie je taká silná aká by byť chcela. K zbraniam veľký prístup nemala ale raz sa jej podarilo dostať k dýke. Síce ju používali skôr ako nôž, ale bola to dýka. Raily si ju zobrala a učila sa s ňou narábať. Je malá, ale obrániť by sa vedela, zase také neviniatko byť nemôže. Na svoj vek je veľmi vyspelá a všetkému dokonale rozumie. Niekedy dokonca rozpráva ako dospelá. Je naozaj múdra a inteligentná, veľa vecí jej dôjde rýchlo a vie prekuknúť aj lži. Nedá sa ľahko ovplyvniť a vie sa dokonale ovládať. Kvôli svojej veľkosti sa zmestí aj do malých priestorov a dokáže sa skryť takmer kdekoľvek. Taktiež sa môže dostať na miesta, kde iní nie. Aj na svoj vek vie dosť dobre variť a všetko pripraviť, len aby to bolo k požitiu. Vie vyčistiť a ošetriť ranu, potom ju aj zaviazať. Má s tým však niekedy problém, keďže sa jej pri naliehavej práci trasú ruky. Nerada sa ponáhľa. Naučila sa aj maskovať, nájsť všetko možné na to, aby ju nebolo vidieť. Nerobí jej problém ani byť celá od blata a smradu, ak by jej to malo zachrániť život. Nepozná len bylinky, ale aj všetky rastliny. A hlavne tie jedovaté, aby sa jej nestalo, že sa omylom otrávi. Vie keď dokonca aj nejako pripraviť pomocou bobulí a bylín. A tak isto aj medicínu. Taktiež vie gymnastiku, je dosť ohybná a má skvelú rovnováhu. Dokáže napodobniť spev a zvuky vtákov i vytie vlkov. Jej chôdza je väčšinou veľmi tichá a nenápadná, ako taký tieň. Sama sa niekedy správa ako tieň. Zrazu je tu a zrazu už nie. Príde a opäť zmizne. Ľahko hocikomu unikne. A na svoj vek má milióny energie, takže je to len plus, pre jej maličkosť.


Asi najväčšou slabinou Raily je, že je ešte dosť mladá a veľmi nízka. Zatiaľ dosiahla výšky len 150 centimetrov, ale našťastie stále rastie. I tak ale je to jej najväčšia slabina. K tomu aj jej život. Dlho bola sirotou, a tak sa to na nej aj odzrkadlilo. Niekedy máva také tie smutné chvíľky, ale už z toho rastie. Má síce svoju dýku, ale inak sú jej zbrane úplne cudzie, nedokáže dobre narábať skoro s ničím. Leda tak by ešte zvládla zbraniam uskakovať. Tiež nemala absolútne žiadny prístup k akejkoľvek technológii, takže je šťastná vôbec pre to, že vie ako vyzerá kábel. V škole sa pilne učila, takže je múdra, ale veľa vecí ešte v praxi neovláda. Sužuje ju ale niekoľko strachov. Bojí sa uzavretých priestorov, ale len tých malých. Inak má tiež problémy so spánkom, ale už si na to zvyká, takže niekedy spí menej, niekedy viac. Ešte stále je ale malá a má záujem učiť sa novým veciam, takže často do niečoho skočí a ani sa nepozrie, čo to obnáša. Samozrejme, dôležitejšie veci si vždy rozmyslí. Má menší strach z hmyzu a všetkého toho maličkého, ale má šťastie, že to nie je také hrozné. Inak by sa bála chodiť aj do lesa. To ale nehrozí. Inak je Raily nepríjemne vo vode. Plávať vie, ale bojí sa, že sa utopí. Má malé pľúca a dych udrží maximálne tak na pol minúty. V kľude možno tak na trištvrte minúty. Inak je to ale pre ňu bieda.


Raily absolútne netuší kto sú jej rodičia. Žila už od detstva v sirotinci. Chodila do školy, učila sa čomu mohla a snažila sa vypátrať, kto sú jej rodičia. Napokon zistila, že zomreli a tak je na svete sama. Je však ešte malá, ale i na ten vek je veľmi vyspelá a všetkému rozumie. V sirotinci ale nebola veľmi rada, tak väčšiny dní strávila niekde na ulici s inými deťmi alebo sa vybrala za hranice kraja. Bezpečné to nebolo, ale Raily mala niekedy všetkého dosť a odreagovať sa vedela len v poriadnej prírode. So všetkým sa nakoniec zmierila a prosto tak žila i naďalej. Túlala sa po lesoch, pomáhala kde sa dalo a hrala sa s ostatnými deťmi. Ako sirota toho teda veľmi veľa nemá, ale i naďalej prežíva. Dokonca niektoré dni začala skúšať nejaké tie cviky s dýkou. Vtedy, keď si prvýkrát pozrela celé Hry. Nebolo to nič pre jej oči, ale citlivka to teda nebola. Vo veku dvanástich rokov si ju ale na starosť zobrala niekdajšia víťazka Marva Grainer. Ako ich život povedie ďalej, to je len na nich. Dovtedy u nikoho iného nemala taký vzťah ako práve k Marve. Zmenila jej totiž celý život. Keby ste len počuli, ako Raily hovorí, netipli by ste na ňu, že je to ešte len mladé dievča. V hlave má totiž toľko rozumu, že hovorí ako dospelá. Dokonca má šťastie, že nemá ani vnímať detský hlások. Bez problému ale zapadne všade. Je to veľmi milá, priateľská, spoločenská a empatická osoba. Aj vzhľadom na jej vek je to realistka. Je tiež veľmi zvedavá a má zmysel pre humor. Proste si nájsť priateľov je pre ňu naozaj veľmi ľahké. Dáva si ale pozor, ostražitosť jej nechýba. Každého si vie oťukať a lži prekuknúť. Raily je inak 150 centimetrov vysoké útle dievčatko, ktoré má trošku svalíkov na rukách, inak nie je ničím zaujímavá. Má stredne dlhé hnedé vlásky, plné prirodzene naturálne béžové pery a veľké čokoládové oči. Chrup má biely a pekný, väčšine ho ukazuje v prívetivom úsmeve, spolu s klikaním tmavých mihalníc.

Friday, August 18, 2017

Kalypséa Paranneau

[ kalypséa paranó ]

 

Player: Rywaine

FC: Eliza Taylor


Tesserae: 14 | Defense: 6

Contact: nielle.shine@gmail.com

Age: 18 deceased - umlácená: Emmet Maxingine


Token: -


Sedmička, lesy, voda, i ťažšia práca a nejaká tá zbraň. Je jasné, že je to jeden z krajov, kde majú vyššie šance na prežitie. Už len to, že Kalypséa musela vedieť narábať so sekerou od trinástich rokov všetko len vyvyšuje. Dá sa povedať, že sekera je ako jej piata končatina. Dokonale sa s ňou vie zladiť a nemá nijaký problém ukázať ostatným, čo v nej je. Sebavedomie? To jej teda nechýba. Vie, že je dobrá, a tak toho aj využíva. I keď nie je profíčka a nemá k dispozícii výcvikové centrum, na Hunger Games denne trénuje. Nevie o tom naozaj nikto okrem nej samej. Snaží sa všetko zakryť a lži jej naozaj idú. Osemnásť rokov sa nezamotala do žiadnej pavučiny klamstiev, všetko jej ide presne ako chce. Ona si pískne, všetko sa jej prispôsobí. Vyzná sa v prírode, to je jasné, veď v nej prežila skoro celý život. Dokáže naozaj všetko. Maskovať sa, stopovať zvieratá a aj ľudí, nájsť vodu, rozložiť oheň, chodiť ticho ako mačka, byť nenápadná ako tieň, zahladiť za sebou stopy ako zlodej či vrah. Má zmysel pre orientáciu – ani ako päťročná sa sama v lese nestratila – zapamätá si presne všetko, pamäť má excelentnú. Ani získať si dôveru cudzieho človeka jej nerobí problém. Keby ale niekto zistil, čo šialené je za tou peknou tváričkou, radšej by utekal kade ľahšie. Ale skrývať to Kalypséi nerobí najmenší problém. Pretvárka je ako hra. A ona hra perfektne. Stačí úsmev, nejaký ten kompliment a zistí, čo ste zač. Bude vedieť o vás naozaj veľa, prečíta si vás. A jej pekná tvárička bude vyzerať, že sa s vami len snaží o konverzáciu. O to jej ale určite nejde. Snaží sa z vás dostať tajomstvá a náznaky, ktoré by jej pomohli k tomu, aby vás zničila. Oh, a jej otec sa venoval ľudskej psychike, takže čo-to sa od neho naučila, i niekoľko ťahov podedila. Ani zďaleka to nie je také príjemné dievčatko, ako by ste čakali. Naschvál sa oblieka do voľných mikín a džínsov, aby zakryla svoje svaly a tak pôsobila bezbrannejšie. Nemá ale žiadnych zábran. Nevadí jej pohľad na krv, dokonca jej ani nevadí niekomu spôsobiť bolesť, alebo ho zabiť. Nebola taká vždy, ale doslova jej v hlave preplo, kvôli tomu, čo sa stalo jej matke, keď mala Kalypséa štrnásť rokov. Hneď po tomto sa škrabla a začala ju fascinovať krv. Chvíľku rezala sama seba, áno, v kalužiach krvi sedela v kúpeľni a smiala sa ako šialená. Ale to ju začala nudiť. A tak začala bolesť spôsobovať iným. Aj starším a na prvý pohľad silnejším. Bila sa, trénovala so sekerou. Chodila behávať a šplhať po stromoch. Všetko jej šlo čím ďalej, tým lepšie. Otec o ničom nevedel. Ani o jej túžbe ísť do Hier a všetkých tam do jedného vyvraždiť. Nechať sa obaliť krvou. Každé jedno zranenie v nej vyvolalo túžbu niekomu ešte viac ubližovať. Odkedy prvýkrát zbadala, čo dokáže nôž a čo málo stačí na to, aby človek zomrel sa jej pomotala hlavička. Kalypséa bývala zlatíčko. A jediný, ku komu ešte taká je, je jej otec. Inak absolútne nik. Nik sa jej nesmie dotknúť. Inak ona vezme sekeru, kuchynský nôž, alebo sklo a prereže vám žily. Nie je to ale jej vina. Chudák dieťa zažilo veľkú traumu a teraz trpí. Nešťastne trpí každým jedným dňom svojho života. Veľmi biedneho života. A hlavne kvôli tomu sa zamerala na hnev a pomocou práce a tréningu sa snaží zo seba silou všetko dostať. Niekedy si predstaví, že strom je človek a môže do neho ťať hlava nehlava, len nech už je po ňom. Silná je naozaj veľmi, celé dni by mohla prenášať ťažké klady driev a ešte by si mohla ísť zabehať. Vypestovala si vynikajúcu výdrž. A ešte k tomu vie aj rôzne gymnastické veci, šnúru, rázštep, ale aj stojku, chodenie po klad iné, či rôzne skoky, premety alebo kotrmelce, z toho všetkého si vzala hlavne veľkú rovnováhu. Mohlo by jej to ale pomôcť aj pri behu cez prekážky, ktorý jej docela ide. Vie vytvárať pasce na zvieratá, potom ich naporciovať, správne pripraviť a zjesť. Potom za sebou aj všetko upratať a zahladiť stopy. Nemá problém sa zašpiniť. Skočiť do čohokoľvek. Nemá veľmi dobrý čuch, čo je aj dobre, ale aj zle. Necíti všetko tak intenzívne ako ostatný, čuch má výrazné oslabený, takže sa pri nejakom smrade hneď nepovracia ale môže normálne dýchať. Má ale perfektný sluch a zrak, na tieto zmysly sa vždy spolieha. Bylinky, ku ktorým na prístup sa naučila rozoznať len podľa jediného pohľadu. Poznala by takmer každú jednu, ktorá by sa jej dostala pod ruku. Aspoň to jediné ju ešte stihla matka naučiť. A tiež vyrábať z byliniek rôzne lieky alebo aj jedy. Ako čo do vody zamiešať aby i pomohla, alebo aby niekomu uškodila. Či ako vytvárať omamné látky. Jej telo toho znesie viac, keďže pochádza z nižšej vrstvy obyvateľstva. Majú toho oveľa menej ako iný, ale nejaké tie veci zabezpečené majú. Ale to, že Kalypséa často nemala čo do úst išlo za následok tomu, že jej meno je teraz v osudí veľakrát. Ale neprekáža jej to. Vlastne jej nie je proti srsti skoro nič. Zo všetkým sa zmieri, nič jej nevadí. Ale medzi jej najzaujímavejšie schopnosti patrí niečo ako "telepatia" so zvieratami. Už to, že toho vie veľa o psychike a nemá problém urobiť nič z nej robí nebezpečnú. Ale zároveň vie pohľadom upokojiť alebo rozoštvať zviera. Pomocou mimiky. Zviera môže kľudne zabiť, ale vie si rovnako dobre získať jeho dôveru. Pozná všetky stopy, vie ako sa k zvieraťu dostať, aké je staré, v akom je stave a nejakým spôsobom to využiť vo svoj prospech. Ešte keď mala nejakých priateľov, v lese chytili vlka. Zviazali ho a odtiahli do jednej chaty. Tam mu všade ukazovali fotografie jedného muža a popritom ho týrali, vlka o pár dní vypustili a muž na fotografii skončil mŕtvy, vlk ho zabil. A nikto, ani jej priatelia a ani Kalypséa neboli v podozrení. Veď to urobil vlk. Ale ani to nie je všetko, čo so zvieratami vie. Vie napodobniť skoro všetky zvuky a tak k sebe zvieratá prilákať. A hrať divadlo dokáže rovnako dobre. Srdcervúce vzlyky, bolestivé ochkanie, robenia sa, že je krehotinka.


Najväčšou slabinou tejto psychicky narušenej osoby je to, že keď má svoju chvíľku, pri ktorej túži len po krvi si nemusí dávať práve najväčší pozor a ľahko niekto zbadá jej skutočnú osobnosť. Pozor si musí ale dávať na každom kroku, keďže jej pavučina klamstiev dosahujú až gigantické rozmery. Inak je to ale perfektná herečka a dokáže zamaskovať naozaj čokoľvek. Jedine v týchto chvíľach sa jej môže všetko vymknúť spod kontroly. Hneď ďalšou slabinou je vec, ktorú v Siedmom kraji absolútne nemajú. Žiadna technológia. Nikdy nevidela nič viac, než premietanie Hunger Games, ktoré bolo asi jej jediným kontaktom s technikou. Je múdra, inteligentná, ale v niektorých situáciách rozhodne nie tak ako Trojka či Dvojka. Logika nie je práve jej kamarátka, síce nie ani nepriateľka, ale i tu sa u nej nájdu nejaké tie štrbinky, ktoré by sa dali využiť vo váš prospech. Ďalším bodom je sebaovládanie. Ak ste ku Kalypséi nepríjemný, len ťažko si vie udržať tu pokojnú a milú tváričku, ako sa s vami snaží hrať. Je možné, že sa jej to môže vypomstiť ale sama nad sebou niekedy nemá kontrolu. Časť života sa využívala v sebe ubližovaní a tam to na nej zanechalo nejaké stopy. Zvykne mať chuť porezať sa. A niekedy je naozaj ťažké tomu nutkanie odolávať. No môže sa stať aj to, že s túžby po krvi poreže nejakého "spojenca" a hneď bude problém na svete. Musí si preto naozaj dávať väčší pozor a skúsiť sa podobným situáciám vyhýbať. Niekedy je jej problémom aj nerozhodnosť. Naozaj si niekedy nie je istá, či zvoliť toto alebo tamto. A čo najhoršie. Miluje aj sekery a nože. A menšie zaváhanie… Hups, obe zbrane jej zoberú a bude mať po všetkom. Sústredená byť dokáže, ale každý má svoje chyby a nedostatky. Často sa na nich nikto nesústredí, a tak sa najčastejšie všetko hneď pokazí. Je šťastie, že Kalypséa sa aspoň na chyby snaží sústrediť, aby sa jej nestali. Ale ani prehnaná sústredenosť nie je dobrá. Je pre ňu ťažké nájsť ideálny stred. Rozhodnúť sa čo ako robiť. Či ísť vľavo alebo vpravo. Či ísť zospodu alebo zvrchu. Či sa skúsiť spojiť s týmto alebo s týmto človekom. Proste ťažké rozhodnúť sa pre najlepšiu možnosť. Vždy si ale hovorí, že za skúšku nič nedá. Snaží sa zároveň – ak jej práve neprepína – držať rôznymi citátmi, ktoré jej matka od malička hovorila. Avšak sama Kalypséa nie je žiadna umelecká duša, hudobný nástroj by skôr použila ako zbraň, nedokáže spievať, tancovať ani recitovať. Nedokáže naozaj nič takéhoto štýlu. Nikto však rečami nesmie siahnuť na jej otca a matku. Ak keby to bol je najbližší spojenec, hneď a ho pokúsi zabiť. Nenávidí, ak sa niekto mieša do jej rodiny. A práve tá je teraz jej najväčšou slabinou.


"Iba deti, ktoré nepočúvajú, môžu sa stať lepšími ako sú ich rodičia." Plač, detský jemný plač ozval sa jedného dňa z chudobnejšieho domu v Siedmom kraji. Rodičia dieťaťa boli nadšení. Jediné, čo im z úst vyšlo ale bolo jej meno. Kalypséa Paranneau. Ich dcéra. Ale určite by neboli taký šťastní, keby vedeli, čo z dievčatka vyrastie. "Tri hlavné veci, ktorých je treba, aby sa dosiahlo čohokoľvek, čo za to stojí, sú: práca, vytrvalosť a zdravý rozum." Aspoň ako malé dieťa sa riadila týmto citátom. Pracovala aspoň tak, že prenášala malé polienka. Snažila sa cvičiť, bežať, šplhať po stromoch aby vydržala dlhšie, aby pomohla svojej rodine trošku vyššie. Naozaj mali všetkého málo, nemohli si dovoliť ani deň voľna. "Pre ľudí, pevného predsavzatia a vytrvalosti niet nemožností." A tak sa to s ňou tiahlo dni, mesiace ba aj roky. Tvrdo drela a nešťastie, ako na tom sú ju priviedlo aj do zlej spoločnosti. Ale vtedy si niečo zaumienila a už sa toho nehodlá pustiť. Vyhrá pre svoju rodinu Hunger Games. Prihlási sa a zmení ich životy. Začala trénovať. Sekery a nože boli zrazu jej najlepšími priateľmi, učila sa s nimi narábať ako profíčka, aj keď výcvikové centrum k dispozícii nemala. Otec ju učil psychike človeka, aby jej pochopila a mohla sa tak dostať z nepríjemných situácii. Matka ju zase učila rôznym citátom a bylinkám. "Nie je nešťastie umrieť s nesplnenými snami, ale je nešťastie nesnívať… Nie je hanba nesiahať na hviezdy, ale je hanba nemať hviezdy, na ktoré by sme siahali." A jedného dňa sa ozval z kuchyne krik. Srdcervúce jačanie značiace bolesť. Otec aj s Kalypséou zbehli dole. Ale bolo neskoro. Okno bolo doširoka otvorené, všade tma a na zemi Kalypséina matka, s nožom zabudnutým v hrudi. Malá prázdny pohľad. A to Kalypséu na veky vekov poznačilo. Už nikdy nebola taká ako predtým. Ten pohľad v nej hrkol a zmenil jej celý život, celú povahu, ba napokon aj vzhľad. A vtedy si zaumienila, čo pred vlastnou smrťou urobí. Nájde toho človeka a zabije ho. "Ani poznanie všetkého neprináša šťastie, pretože na to stačí vedieť iba rozoznať dobro od zla." A presne to sa Kalypséa nikdy nenaučia. Neverila ani v jedno, život jej zrazu prišiel ako jedna veľká tučná sviňa, ktorú by najradšej podrezala, naporciovala a nakŕmila ňou celú Sedmičku. Neuvedomila si ale, že ju žiaľ, hnev a nenávisť úplne pohltili. "Človek je tým, v čo verí." Ona verí v krv. A presne sa tomu aj stalo. Začala jedna z etáp jej života. Začala si ubližovať. Rezať si ruky, niekedy dokonca i nohy. Myslela si, že táto bolesť jej pomôže, aby sa nesústredila na inú, tú psychickú. Ale všetko sa ešte zhoršilo. Celé ju to zmenilo ešte viac. "Keď nedokážeš ovládnuť hnev, ovládne on teba." Snažila sa vyhnať zo seba negativitu a všetko zlé, ale napokon sa o to snažiť prestala. Hrklo v nej opäť. Zobrala si nôž, nenápadne sa dostala do cudzieho domu, nenápadne priviazala človeka k posteli a začala ho rezať. Máčala sa v jeho krvi a smiala sa ako šialená. Všetko jej prišlo šialené. Zrazu ju všetko pohltilo a prepadla sa do nekonečnej temnoty. Zajali vlka a jedného z tyranov kraj proti nemu poštvali, začali loviť a každého, kto sa k nim zle zachoval nejako nastavili, aby mali problém. Na temných kamošov sa mohla spoľahnúť. Hovorili si, že sú bežci tieňov, avšak ostatní nepovedali inak ako nejaký šialení zasraní tínedžeri, ktorí robia chaos v celom kraji. "Skúsenosť ma naučila, že to najdôležitejšie je neurobiť chybu a aj keď to človek posral, nestratiť lesk a ísť do toho znova." Na Hrách sa v sedemnástich neprihlásila. Už mala ruku skoro vo vzduchu, keď ňou cuklo a niečo vnútri ju zastavilo. Vtedy si nebola istá, čo naozaj chce. Nakoniec vylosovali niekoho iného a ona mohla zase čakať. Ale mohla aj trénovať. Otec ju i naďalej učil ľudskej a nakoniec i zvieracej psychike, učil ju ľahšie narábať so sekerou a zhodnotil, že je naozaj silná. Nakoniec si ani neuvedomila, že jej fyzická sila prevyšuje aj tu otcovu. Ani si neuvedomila, čo za tie roky porobila, čo všetko sa stalo a čo všetko prežila. Asi by sa mala nad sebou zamyslieť. Ale táto veta pre ňu nemá význam. Kalypséa je už inou Kalypséou. Najprv medzi dievčatko, teraz psychopat. A svojich vecí sa naďalej drží ako kliešť, rozhodnutá i naďalej dosiahnuť svoje. To čo chce ona. "Tie najpochabejšie sny dávali ľuďom odjakživa najväčšiu silu." Celý jej život sa v štrnástich prevrátil naopak. S otcom začali trpieť depresiami. A Kalypséa začala byť čím ďalej, tým viac agresívna, nepríjemná, útočná. K otcovi ale bola naďalej ako anjelik, o tom niet najmenších pochýb. Začala byť vypočítavou mrchou. Manipulovať s ľuďmi, všetko si nastaviť podľa seba a skúsiť všetko. Všetko čo si zaumieni, nech aj dostane. Všetky prekážky preskočí a dosiahne až na samotný vrchol. "Zasejte skutok a zožeňte návyk, zasejte návyk a zožeňte povahu, zasejte povahu a zožeňte osud." Vzhľadom je Kalypséa blondína so sivo-modrými očami. Užšie pery, jemnej svetlej ružové farby máva vykrivené do úsmevu, tam reálny, že nik nepozná, aký je v skutočnosti falošný. Meria 175 centimetrov a celé telo jej pokrýva svalstvo. "Kiež sa krása toho, čo miluješ, stane tým, čo robíš."

Saturday, August 05, 2017

Yilaira Wenerron

[ jilajra venerón ]

 

Player: Rywaine

FC: Dorothy Martin



Contact: nielle.shine@gmail.com

Age: 18 deceased - rozcupována na kousíčky


Token: Zlatý náramek


Každý, kto Yilairu pozná vie, že sa k nej radšej netreba približovať. Trpí záchvatmi agresie, ani vtedy, no ani mimo ne jej nerobí najmenší problém niekoho zabiť. Môže sa robiť, že vás chce pohladiť po hlave, že je kamarátka, no ona vám schytí hlavu do rúk a zlomí vám väz. V očiach sa jej neobjaví nič. Bez pochýb je to tvrdá profíčka, ktorá nemá s ničím problém. Krv jej nie je cudzia, smrť ostatných jej príde ako zábava a bolesť, ktorú vidí v ich očiach zbožňuje. Yilaira je maniak. Po jej vytrénovaných rodičoch. Neučili ju nič iné, len bojovať a prežívať. Aby sa toho naučila čo najviac a raz meno Wenerron preslávila. Pre istotu samozrejme má aj dve mladšie sestry. Šestnásťročnú a štrnásťročnú. A ani v nich nevidí svoju slabinu, u nich by sa možno zasekla a nevedela čo robiť, ale pre vlastné prežitie by urobila doslova čokoľvek. Naozaj, čokoľvek. Po psychickej stránke teda nemá veľa slabín. Akurát, keby bol niekto naozaj vynikajúci klamár. Lži väčšinou odhalí, ale veľké pevné pavučiny nie. So zbraňami jej to ide perfektne. Hlavne s mačetami, mečmi, sekerami. Jej ruky sú naozaj silné. Cvičila už odmala, a tak sa naučila ako využívať silu celého tela, ako výdrž, ako správne behať a dýchať. Proste všetko súvisiace s jej telom. To ju učili aj rodičia, ktorú sa často prizerali, keď cvičila. Mimo to, že je naozaj veľmi telesne i so zbraňami zdatná, toho vie oveľa viac. Nemá problém s ničím. V zlomku sekundy vás podreže a nevadí je byť od krvi, byť vrahyňou. Ani byť ponorená od hlavy po päty v bahne. Aby ale vyhrala, naučila sa veľmi veľa veci navyše. Perfektne vie plávať, šplhať po rôznych terénoch a prežiť v prírode. S rodičmi niekoľkokrát prešli cez hranice a veľa veciam sa učila aj v lese. Kde je sever, kde nájsť jedlo, aj keď sa na prvý pohľad zdá, že ho nemá ako nájsť. Pod kôrou. Má silný žalúdok a nevadí jej zjesť aj červa, chrobáka alebo nejaké iné zviera. Taktiež sa naučila stopovať väčšie zvieratá, zároveň pri tomto kryť nenápadne svoje stopy. Aby ju nik ani nič nemohlo zozadu prekvapiť. Má výborný zrak aj sluch, rozozná aj malé a nepatrné zmeny. Započuje aj jemné zvuky, ak má pokoj. Nepotrebuje takmer nič. Nemusí veľa jesť ani piť, i na kritické situácie bez takýchto vecí sa pripravovala. Nebolo to ľahké, ale zvládla to. Aj vyhladovaná bojoval s otcom. Aj smädná bežala, kým jej nedovolili prestať. Jej výcvik bol až nenormálne tvrdý, rodičia si zakladali na tom, že výhru majú v kapse, ak ju naučia, čo si zaumienia. Nádeje vkladali do dcéry a ona ich pohltila, teraz sú zmyslom jej života. Energia, ktorou chce vyhrať, ju ťahá vpred. V prírode sa naučila tiež ako založiť oheň, ako ho potom udupať a zaistiť, aby to vyzeralo, že tam žiadny nebol a tiež rozpoznávať jedovaté rastliny, s ďalšími si hlavu nelámala. Maskovanie jej ide, ale len také ľahšie. Ako už bolo spomínané, nevadí jej ušpiniť sa a ani nič iné urobiť so svojím telom, veď čo, hlavne je podľa nej práve prežiť, nezakladať si na vzhľade. A samozrejme, zabiť. Medzi len trošku užitočné patrí napodobňovanie zvieracích zvukov, ktoré skúšali s kamarátkou jedného dňa v lese.


To, čo by Yilaire nedovolilo vyhrať alebo by jej mohlo poriadne zavariť, sú hlavne jej drobné nedokonalosti. Nedokáže navariť nič. Síce jej žalúdok zvládne kadečo, ale ani to jej veľmi nepomáha. Myslí si, že keď čokoľvek opečie na ohni, hneď to môže zjesť. Nemá prehľad o zvieratách, všetky jej prídu rovnaké. Všetko jej treba zabiť. A ani si nemusí uvedomiť, čo by jesť nemala. Rozozná len jedovaté rastliny, ale inak sa v bylinkách, stromoch a kriakoch nevyzná. Aj to málo jej môže pomôcť, ale to ostatné jej môže zase uškodiť. Ďalšou slabinou je, že sa veľmi neučila využívať zbrane na diaľku, ak sa nepočítajú vrhacie dýky. Luky, praky a kuše, to nie je pre ňu. Je chladnokrvná, rýchla smrť by bola nuda, preto si dáva načas a i to jej môže spôsobiť problémy, ak by ju naraz obklopilo veľa ľudí. Je učená bojovať aj s troma, ale človek nikdy nevie. Yilaira sa rozumom neriadi takmer nikdy, proste robí, čo robí a následky za to ju nezaujímajú. Nemá nijakú veľkí stratégiu, také myslenie jej naozaj chýba. Hlúpa nie je, to nie, ale do budúcna sa zamyslieť nevie. Proste zabi a prežiješ. Mala by len pár plánov. Nájsť si jedného alebo dvoch spojencov a ide sa na vraždy, ale nevie, že je to ťažšie. Myslí si, že keď je profíčka, zvládne úplne všetko a bez všetkej úhony. Rodičia ju pobláznili natoľko, že výhru vidí pred očami a nemyslí si, že ju niečo zastaví. Až tak je zaslepená, že si nemusí uvedomiť klamstvo, dobrého herca neprekukne ani náhodou, ale sama vie hrať dobre, nie perfektne, ale ak treba, je na to pripravená. Sama matka ju učila ako si vyrobiť svoje len jedinou malou a krátkou hrou. Nedokáže sa s ľuďmi dohodnúť. Chce byť vždy za svoje, nemá rada, ak jej niekto kecá do jej vecí, do jej nápadov, do jej činov. Aj vtedy chytá záchvaty agresie. Väčšinou musí byť vždy na vedúcej pozícii a tak si rada presadzovať svoje. Myslí si, že je perfektná. Že je perfektná vodkyňa bez chýb. Má trošku vyššie sebavedomie a aj ego. Spriateliť sa s niekým pre ňu tiež nie je práve najľahšie. Je ochotná sa dohodnúť, ak ju to dovedie k víťazstvu. Nikdy by neklesla a nespriahla by sa s nikým iným, ako by boli profíci alebo niekto naozaj silný. Nestojí o bábovky, ktoré nič nedokážu a sú jej len bremenom. To by daného hneď zabila a neobťažovala by sa ho udržiavať pri živote. Veď prečo? K čomu by to bolo dobré? Hlavné je vyhrať a nemať na nohe železo v podobe slabého roľníka alebo tak nejako. Každý má svoje prednosti, ale ona chce všetko využiť na maximum. Chce, aby sa jej všetko vydarilo. Potrebuje, aby mala na svojej strane silu, výdrž a všetko. Inak by bola stratená. Áno, je tam strach, že nevyhrá, že zomrie. Sama a bez spojencov. Že nezapôsobí. Ale čo by mala iné robiť? A posledné, nikdy nevidela veľa technológie, takže jej tento pojem absolútne nič nehovorí.


Vzhľadovo je Yilaira dosť pekné dospelé dievča s dlhými čiernymi vlasmi, nažltlými zreničkami a plnými tmavo-červenými perami. Má ostré rysy tváre. Vysoká je okolo 180 centimetrov, atletickej a svalnatej postavy, ktorá toho zvládne dosť. Oblieka sa výrazne a pekne, má rada svoj luxus, aj keď väčšinu času trávi len vo výcvikovom centre. Zabávať sa sem-tam chodí, to áno, ale na tele jej to nie je vidieť, stravuje sa totiž zdravo a silne. Ak by sme sa zamerali na jej povahu, skladá sa zo 100% zla, zatrpknutosti, agresie, nenávisti či iných čŕt. Možno má niekoľko lepších stránok, no tie si necháva len pre určité osoby, s ktorými je celý život. Povahu profíčky bez ľútosti drží v sebe. Akurát vie prepnúť a správať sa normálne k svojej rodine alebo k tým malo priateľom, ktorých má. Veľa ich nie je, ale útržky dobrého správania si vie zachovať. Pri schopnostiach bolo spomenuté, že by vedela zabiť aj sestru. Možno ale len v amoku agresie. Pozná ľútosť, na by ju aj následne poznala. Emócie má, len niekde naozaj veľmi hlboko vnútri svojho tela. V jeho útrobách. Vie ich vyloviť, ale je zásadne sa spýtať, či to vôbec chce, nie, či to dokáže. Ak by sme ale išli na jej históriu, nehovorí sa o ničom inom, len o výhre v Hunger Games. Už v desiatich ju nalákali na to chodiť do výcvikového centra a učiť sa boju so zbraňami. Program bol jednoduchý. Raz výcvikové, potom behať, výcvik doma s otcom, potom niečo s mamou, opäť centrum a jedna hodina pokoja. Nemala to ľahké. A k tomu mala o dva a o štyri roky mladšie sestry. Mala ale šťastie. Ako prvorodenej sa jej poskytovalo najviac pozornosti. Hlavné s otcovej strany. Videli v nej budúcu víťazku. Chceli s nej budúcu víťazku. A tak čakali, kým nebude mať osemnásť. Chceli ju vytrénovať na maximum. Aby vyhrala. Aby svojej rodine zabezpečila všetko, čo by bolo treba. Peniaze, slávu a uznanie. Chcela aby ich rodina bola jedna z ospevovaných. Ukázať, že je najlepšia. Veď koľkokrát sa predvádzala… Až jej to prišlo osudné. Záchvat agresie ju prvýkrát chytil, keď mala štrnásť rokov a s jedným chlapcom sa pohádala vo výcvikovom. Aj napriek všetkému ho skoro zaškrtila, nebyť toho, že rodičia na ňu pri výcviku dohliadali, nech je tá najlepšia. Nech sa nefláka. Nech to zvládne. Má prvý pohľad je už vidieť, že je silná a zahrávať sa s ňou nie je práve najlepšie. Dokáže viac, ako by ste si na začiatku vášho stretnutia pomysleli. Možno by ste čakali rozmaznané decko z Jednotky, ale ona nebola rozmaznávaná. Áno, luxus, toho mali, verte. Neznamená to ale, že mala ľahký život. Aj s rodičmi jedného času chodili za hranice, aby sa naučila niečo aj v praxi a poriadne, nie len preberať ako vystopovať zver, ale to aj skúsiť. To isté s kamarátkou. Naučiť sa niečo nové. Niečo, k čomu možno niekto iný prístup nemá. Aby bola v absolútnej výhode. Musí si zaručiť víťazstvo. Nech to stojí, čo to stojí, ona sa na to pripravovala celý život.

other worlds

stranger2s.jpg https://lh3.googleusercontent.com/Pw0zB0hurIqLYe3Dbii8mgZ8-m5myKuUtsQ2qtwficdo5n9uKQvLA3mzvOkjh7iL3CUXJzXut2adFoTqKA=w200-h92