Showing posts with label Dead Victors. Show all posts
Showing posts with label Dead Victors. Show all posts

Sunday, August 10, 2014

Lacey Bennet

[ lejsy benet ]

 

    

Player: Rywaine

FC: Nicole Kidman

Victory year: 85th Annual Hunger Games

Contact: nielle.shine@gmail.com

Age: 72

Token: Stříbrný prstýnek s kamínkem uprostřed

Hobby: Charita, večírky, zahradničení


level [ 0 ] • credits [ 100 ] • gems [ 0 ]

ID Card ]


[ before the Hunger Games ] Na prvý, druhý a ani tretí pohľad toho nie je veľa. Ako snáď každý z jej kraja aj ona sa vyzná v rôznych druhoch rastlín, hlavne v tých ktoré sú jedlé ako obilie. Chudé ruky sú silné akurát na to, aby zdvihli ako tak udvihli snop sena či obilia, keď nadíde zber, nohy dokážu utekať rýchlejšie, než ktokoľvek koho pozná, i keď nie je taká silná. Vtedy trávila ona a jej rovesníci celé dni na slnku, kedy si ich telo zvyklo na lúče a pokožka rýchlo zhnedla, no zriedka kedy sa spálila. Oči zvyknuté na ostré svetlo slnka prestali bolieť a už viac nebolo potrebné ich prižmurovať. Odjakživa dlhé a chudé prsty ako stvorené na hru na klavíry sa miesto toho venovali viazaniu uzlov, keď potrebovali pospájať stonky obilia, spraviť slučku či uzol, ktorý sa nezošmykne ani pri natriasaní sa na poľnej ceste. Zo zbraní by sa dalo povedať, že ovláda jedine kosák a nôž. Hoci nie je z tých, ktorým príde pri pohľade na krv zle, radšej sa jej vyvaruje. Napriek tomu sa naučila ako ošetriť reznú ranu, neraz sa totiž stalo, že sa ona alebo niekto z jej priateľov porezal ostrou čepeľou. Vtedy bolo treba ranu dôsledne vyčistiť a obviazať, aby sa predišlo infekcii, ktorá sa na prašných cestách ľahko prenášala. Naučila sa, ktoré rastliny sú vhodné na podobné úkony a ako to previesť čo najrýchlejšie a pritom stále efektívne.

[ the days after ] Za tie roky sa pár vecí zmenilo. Prestala byť nerozvážna, veci si starostlivo no rýchlo premýšľala a plánovala, rátala s každou možnosťou, ktorá by mohla zmeniť či inak poznačiť jej život, proste sa u nej zmysel pre stratégiu vyvinul na vysokú úroveň. Dávala si pozor na svoju postavu i kondičku - nikto nemá rád staré pritlsté udychčané ženy. Každé ráno si chodí zabehať a niekedy používa i posilňovacie stroje. Prvé roky mentorstva sa snažila pomáhať svojim zverencom. Sama sa preto naučila zopár vecí. V Kapitole cvičila streľbu z kuše do páperových vankúšov, v kraji hádzanie nožov. Tieto dve zbrane sú jej najmilšie a i naďalej si ich niekedy vezme do rúk a precvičí sa, aby zostala aj v takejto forme. Tomuto umeniu priúčala tých, ktorí sa chceli vedieť brániť. Podaktorí naivní sa dokonca poprihlasovali do Hier. Ona si vďaka tomu dokázala uchovať svoju energiu a bystrosť z mladosti, ktorá sa stala bohatšia o skúsenosti. Pozorovala každé kroky v hrách, detaily, drobné chybky, aby mohla v budúcnosti mať lepšie oko pre detail. Naozaj jej to pomohlo. Niekedy dokonca dokáže povedať čo sa stane pár minút pred tým, než k tomu dôjde.


[ before the Hunger Games ] Neovláda žiadne zbrane, ktoré by padli do ruky. Oháňať sa s mečom v nej vzbudzuje odpor, ešte horšie je na tom sekera. K luku sa nikdy nedostala a rybárske siete či harpúny... žije na poli, nie pri vode. Oštep či rôzne exotické zbrane jej prídu nízke a úbohé na to, aby im venovala pozornosť. Pohŕda nimi rovnako ako vedou. Technické vecičky a hračky ju nikdy nezaujímali, smiala sa nad nimi, pretože to bola pre ňu neznáma krajina. Nevie plávať, liezť po stromoch, nie je silná ako muži. V súboji zočí voči kedy majú k dispozícii iba ruky by si asi neviedla dobre. V jej kraji, kde je skoro stále teplo a slnko, nie je zvyknutá na chlad. Rýchlejšie sa podchladí a je jej zima už len keď zafúka studenší vietor. Dlhé vlasy, na ktoré je skryto hrdá, sa priam núkajú ako zbraň pre toho, kto jej chce ublížiť. Ona sama nerada vidí, ako si ľudia ubližujú. Pokiaľ sa to netýka jej, snaží sa už len slovnej prestrelke vyhnúť a pomôcť tým, ktorých sa dotkla. V živote mala dosť jedla, aby neumrela a nebola nútená pytliačiť i keď raz za čas bolo na nej vidieť podvýživu. Nevie teda ako chytať zver, klásť pasce a ak by sa jej aj pošťastilo to, ako dané zviera pripraviť či vypitvať, by vo svojej mysli len márne hľadala.

[ the days after ] Napriek jej snahe za tie roky sa toho veľa nezmenilo. Väčšina zbraní je jej stále cudzia, sú tam výnimky, ale učiť sa nové a nové rozhodne nebolo to pravé orechové, po čom by túžila. V jej veku sa už rozhodne nebude driapať na stromy, ešte by len spadla a na staré kolená sa zničila - i keď sa dá povedať, že na svoj vek absolútne nevyzerá a kondičku má bohatú, pričom jej ani energia nechýba. Ale i tak, pri takýchto cinnostiach... Ešte by si ničila šaty. K tomu aby si kľakala do prachu a snažila sa založiť oheň nikdy nedošlo, a ani nedôjde, na toto je ľavá a kľudne si to prizná. Hoci sa naučila v Kapitole trochu plávať časom to trošku zabudla, a tak ostala táto schopnosť pri bode mrazu - neutopí sa, ale ľahko ju stiahnu pod vodu. Nie je už taká rýchla ani silná ako kedysi a aj jej výdrž je obmedzená čím viac starne. Často sa nad tým paprčí, a hnevá sa, že to nijako neovplyvní.


[ before the Hunger Games ] Nenávidí deti. Nenávidí chudobu. Špinu. Prach. Nedostatok. Nenávidí svoj kraj. Jediné, čo ju na ňom očaruje, je obilie, ktoré jej pripomína zlato. Bohatsvo. Blahobyt. Naokolo ľudia ochotný ju zbožňovať. A práve preto sa na každého usmieva a budí dojem ako láskavá žena. V skutočnosti jej činy a myšlienky sú pravý opak, hneď, ako sa dostane mimo tvárí svojich spoluobčanov. Už som všetko rozdala, som unavená, ach znova tá migréna! Slová, ktoré sú jej kľúčom od väzenia. K tomu blažený, trochu ľútostivý úsmev, ktorý nik neprekukne. Je to rozhodne herečka. Hrá sa ako mačka s myšou. Naťahuje sa - s Kapitolom. Známa ako výborná hostiteľka, jeden večierok v Kapitole za druhým. Dlhy čoraz väčšie a stále nik kto by ich bol schopný zaplatiť. Koniec koncov, to Kapitol ju zobral o to najcennejšie, čo kedy v živote mala. Nech teda platí. A ona sa naďalej teší obľube svojich "poddaných" a snaží sa celé tie roky pretlačiť medzi Kapitolskú smotánku. Avšak jej láskavé počínanie, charita a večierky tvoria v skutočnosti časť dobre premysleného plánu. Pokiaľ sa jeden zviditeľní to, aby ho len tak odstránili si Kapitol nemôže dovoliť. A to je jej cieľ. Avšak jej kraj nie je hlavné mesto. Centrum diania. Je to centrum prachu, ktorý sadá na všetko naokolo, slnka ktoré praží na zlaté polia až by z toho je daného rozboleli oči. Niet divu, že ona, víťazka, ktorá toho musela veľa prežiť celé tie roky trpí migrénou hlavy. Aspoň to si myslí väčšina ľudí.

[ the days after ] Ako mladé dievča lietala po poliach s hlavou v oblakoch. Smiala sa, zabávala, život bol jedna veľká hra. Nebolo na nej nič zvláštne, útla postavička s bystrými očami. Ktorá práve začala spoznávať život, ktorý napriek pravidlám v ich kraji jej pripadal nádherný. Milá, dobrá, starostlivá. Jemná. Jej život pred Hrami bol odlišný natoľko, že ju jej blížny po návrate nespoznali. Nemala blížnych. Jej matka umrela počas toho, ako ona zápasila o život a jej otec na ňu zanevrel. A jedinú spriaznenú dušu, ktorú kedy mala, stratila v aréne. Rok po jej vylosovaní, kedy ju práve on držal nad vodou, aby neprepadla svojim nočným morám. A ona ako jeho mentor zlyhala. Ona mu nedokázala pomôcť. Vtedy sa jej osobnosť nadobro stratila. Zostala len chladná, vypočítavá žena, ktorá odmietla nechať čokoľvek na náhodu. Jej silnou stránkou, ktorá jej zachránila v aréne život, je jej vzhľad. Svetlovlasé, útle dievča, ktoré má šťastie, že prežilo prvé dni v aréne. Ľahký cieľ. Skrývala sa. Živorila. Nebola zvyknutá na veľa jedla, preto jej to nerobilo až taký problém. Korienky rastlín a trávy sa stali jej hlavnou potravou. Raz keď jej žalúdok skrúcalo od hladu, ukradla poranenému splátcovi jedlo. Bol to nerozvážny krok, no ona zúfalo potrebovala dodať síl. Nakoniec vyviazla a teraz po rokoch má na ruke už len bledú jazvu. Nakoniec presvedčila splátcu z 5. kraja, aby sa spojili proti okrem nich poslednému preživšiemu. Väčšinu boja nechala na pohľad zbabelo naňho. A potom, keď boli obaja zoslabnutý, zabila ich protivníka a sledovala ako jej spojenec dokonáva. Má rada život. Nechcela sa ho vzdať. S päť do kraja sa dostala otrasená, ale z časti poučená. Jediné, pri čom teraz nachádza pokoj, sú kvetiny. Sady s ovocím. Záhrada. Naučila sa o rastlinách snáď všetko, čo mohla, nielen ich využitie, ale aj kde sa nachádzajú, doviezla si z Kapitolu exotické kvetiny, ktoré jej prinášajú radosť... a pripomínajú jej, aký krásny mohol byť kedysi život.


× o doplnění si napiš na e-mail

Monday, July 14, 2014

Gwendolyn Kayla Echolls

[ gvendolyn kájlah ekols ]

 

    

Player: Rywaine

FC: Stephanie Szostak

Victory year: 93rd Annual Hunger Games

Contact: nielle.shine@gmail.com

Age: 65

Token: Okousaná tužka z dětství

Hobby: Psaní, vaření, zahradničení


level [ 0 ] • credits [ 0 ] • gems [ 0 ]

ID Card ]


[ before the Hunger Games ] Ako prvé by sme mali zmieniť Gweninu úžasnú pamäť. Pamätá si takmer všetky informácie, ktoré ste jej povedali, pretože občas si z dlhej chvíle len tak opakovala tie najnepodstatnejšie veci ako je vzor jej výšivky na perine alebo aj recepty sa učila naspamäť, čo sa jej rozhodne vyplatilo, pretože stačí, aby si to párkrát zopakovala a dokáže vám to povedať aj keď ste to pekných pár dní nespomínali. Je charizmatická a má zdravú sebadôveru, čo sa odráža na tom, že si verí. Taktiež jej to celkom slušne páli, a tak by v momente vymyslela stratégiu na nejakú akciu, pretože dokáže zohľadniť všetky možnosti. Z takých praktickejších veciach vyniká najmä vo varení, doma zväčša varí, pretože je vlastne živiteľkou rodiny, pretože jej babička to nezvláda a ani sa jej nečuduje. S týmto sa spája aj jej schopnosť rozpoznávať bylinky, síce to by dokázala aj bez varenia. Patrí to predsa k jej obvodu. Keďže je vzrastovo pomenšia a ľahšia, dovolí si šplhať aj na tie najtenšie konáre, takže šplh by u nej prešiel, pretože sa radšej skryje na strome akoby mala bojovať so stokilovým profíkom. S jej vzrastom sa viaže aj mrštnosť a rýchlosť, takže taký ten úprk by u nej šiel. Zdá sa jej to ako lepšia možnosť, predsa len takí profíci dbajú väčšmi na zručnosť so zbraňami ako na jej prednosti. Ak by sa náhodou nachádzala niekde, kde by neboli stromy, dokázala by sa zamaskovať aj po mocou štiav z rôznych zdrojov alebo len snehom či pieskom by si zasypala úkryt, pretože je kreatívna, možno by vymyslela aj iné možnosti, predsa len je toľko kombinácií!

[ the days after ] Stále má dobrú pamäť, ak nie lepšiu, pretože v aréne to hojne využívala ako na určenie cesty, ale aj rozpoznávanie ostatných vyvolených. Bola takou mysľou ich spojenectva, každý mal nejakú úlohu, ku príkladu ona ich navigovala a mohutné dievča z desiatky obratne lovilo, takže to bolo prosperujúce spojenectvo, ktoré zostalo zo strany vyvolených takmer nepoškodené dokonca. Okrem toho vie omnoho lepšie variť, pretože nikomu nedovolí, aby sa o ňu akýmkoľvek spôsobom staral, aj keď v Kapitole si pochutnáva aj na ich lahôdkach, ale prosto si vždy musí navariť sama a keďže po aréne nejakým spôsobom zmlsnila, tak si radšej vyvára ako si spraví ovsenú kašu, možno zmlsnela kvôli tomu, že v aréne neboli zas až také dobré jedlá. S týmto sa viaže aj jej využívanie šplhu. Hojne ho využíva, keď zbiera broskyne na jej záhrade, ktorú má spolu s jej domom. Ale na strom sa skryje aj keď potrebuje byť sama a nerušená, pretože miluje to ticho, aj keď je občas desivé, pretože ticho pred búrkou nie je nikdy dobré. Vlastnosť, ktorú objavila v aréne je neskutočná vynaliezavosť. Dokázala sa vynaliezť z každej situácie a to niekoľkými spôsobmi! Jej rýchlosť jej v aréne nespočetne krát zachránila život, takže túto výhodu sa snaží nejakým spôsobom trénovať, takže priateľské závody z jedného konca poľa na druhý jej cudzie nie sú. Už keď videla šikovnosť profíkov so zbraňami, docvakol o jej, že sa musí s niečím urýchlene naučiť, pretože ako každý sa túžila vrátiť domov. Vedela, že do ruky by sa jej prirodzene hodilo niečo ľahšie a menšie. Zapáčila sa jej dýka, ktorá bola výhodná v tom smere, že sa dalo výborne skryť. A bolo pravdepodobné, že bude aj v aréne, pretože v každej bola. Vyskúšala si aj meč, ktorý je ďalšou takou zbraňou, s ktorou sa dá poľahky naučiť, ale bola na ňu príliš hutná, lepšie si porozumela s mačetkou.


[ before the Hunger Games ] Nikdy nemala nijaký veľký prístup ku zbraniam, takže po nej nečakajte nejaké veľké kúsky s mečom, maximálne by si prepichla nejakú končatinu alebo prinajlepšom sa zabila, takže od toho sa radšej drží ďalej. Dokonca nemá rada ani keď žnú obilie, nemá rada, keď to má robiť, pretože pri tom vydáva nepríjemné zvuky. Okopávanie je ešte fajn. Medzi ďalšie nevýhody patrí aj to, že vždy musí všetko okomentovať. Takže skrývanie by po tejto stránke veľmi nešlo, leda žeby si ústa prelepila páskou, ktorú by zobrala nevedno kde. Na úkor jej mrštnosti nie je veľmi silná a celkovo po tejto stránke nie je fyzicky zdatná, asi kvôli malému vzrastu, ale to zasa od nej nikto ani nijako neočakáva. Ako dokáže odniesť ľahší náklad na nejakú primeranú vzdialenosť, ale asi by nedokázala dlhšiu dobu udržať akýkoľvek náklad, pretože patrí medzi krehkejšie osôbky. Ako väčšina vyvolených, z výnimkou tých zo štvorky, nevie plávať. Nikdy nemala príležitosť to skúsiť, a tak než by vám to tej vody skočila, museli by ste ju riadne presviedčať, že tá voda má meter dvadsať a nie päť. Možno by sa na vode udržala, to nikto nevie, pretože ako sa už spomenulo, nikdy nemala príležitosť si to vyskúšať. Fakt, že sa dokonale orientuje v prírode jej by bol na nič, pretože ako náhle nemá pri sebe niečo prírodné, je stratená. Takže by sa vo väčšom meste bez stromov poľahky stratila, pretože o na tie ozrutné oceľové staveniská neznáša! Príde jej to také atypické a divné, pretože ona je z domova zvyknutá skorej na chalúpky. Okrem toho je dyslektička, čo ona vlastne ani nevie, pretože nikdy kvôli tomu nebola u lekára, ktorý v tejto dobe ani neexistuje, tak ako? Prosto jej tie písmenká v šlabikáre vždy poskakovali a keď to povedala učiteľkám, mali ju za hlúpu, čo ona rozhodne nie je.

[ the days after ] Ako slabosti by sme mohli brať veci, ktorých sa bojí či jej nejdú. Nijako extra nezosilnela, a to ani fyzicky a dokonca ani psychicky, to skorej zoslabla, aj keď sa naučila umeniu pretvárky, nikto by nemusel uhádnuť, že jej úsmev je len maska a v skutočnosti má chuť spraviť niečo iné. Vlastne jej všetky slabiny ostali, síce jednu vynulovala tým, že sa naučila zaobchádzať s menšími sečnými zbraňami, ale taký luk jej nikdy nesedel do ruky a celkovo nemá dobrú mušku, aj keď sa snaží s ju vylepšiť. Takmer každý si niečo z arény odnesie, niekto novú ruky, ale každý si odnesie zlé sny a niekoľko nových strachov. Tak za prvé sa bojí tmy a musí vždy spať pri svetli alebo aspoň pri svieci, aj keď riskuje, že podpáľ i dom, bojí sa, že ju niekto v noci napadne a tak už tak veľmi nikomu neverí. Nemá veľmi v láske ani vodu, preto bola pri turné víťazov v štvorke taká nervózna, veď pach vody tam bol cítiť na míle ďaleko a to človek, čo sa skoro utopil rozhodne necíti rád, pretože mala pocit, že sa tá voda na ňu vyleje a tentoraz to nemusí prežiť. A najlepšie nakoniec, totálne sa štíti všetkých tých kapitolských "zvieratiek" alebo mutantov, hovorte tomu ako chcete, Gwen naháňajú strach tak či tak, ale najhorší sú podľa nej tí, ktorí vyzerajú najnevinnejšie ako vybuchujúci zajačikovia v 107. hrách. Normálne kvôli tomu nemôže v Kapitole chodiť ani do ZOO, teda niežeby jej to chýbalo. Po aréne zvykne mávať také nálady, že musí vyvárať a vypekať, a dokiaľ nenavarí dosť jedla pre dvadsiatich ľudí nie je spokojná alebo zasa máva nálady, kedy sa jej nechce urobiť ani mäkké f. Takže je pomerne náladová a dosť šialená, ale na to, aby skĺzla k alkoholu a nedajbože k drogám, nemá, taká šialená nie je.


[ before the Hunger Games ] Ako sa už vyššie spomenulo, je malej postavy, čo jej poskytuje určité výhody, ale aj nevýhody. Človek by si ju poľahky mohol spliesť s chlapcom, pretože má krátke vlasy, ktoré jej dodávajú takýto chlapčenský výzor, ale jej to je jedno, pretože sa správa dosť dievčensky. Veľké hnedé kukadlá sú orámované dosť dlhými riasami, ktoré sú prírodne čierne. Ženské krivky neminuli ani ju, ale podľa nej má hrozne dlhé nohy, čo nie je ani taká pravda. Gwen sa okamžite nadchne pre novú vec, ale najprv si musí rozmyslieť či sa to vôbec oplatí. Patrí medzi tých priateľskejších a stačí jej málo na to, aby niekomu verila. Dalo by sa povedať, že je celkom šialená, ale zväčša v tom dobrom slova zmysle. Ale zasa ak by šla do Hier, pravdepodobne by sa neštítila krvi, pretože ani v jedenástke sa zrovna každý deň neumývajú, pretože na toľko obyvateľov by to bolo toľko vody! Síce sa pri upratovaní a preraďovaní potravín celkom upokojuje. Síce ju niekto dokáže vyhecovať, ale je trpezlivá a zostáva pokojná, takže pravdepodobnosť, že ju uvidíte nahnevanú je malá. Narodila sa daždivého dňa a za veľkého kriku mladučkej žene z jedenásteho obvodu, pri pôrode jej asistovala matka, ktorá už v tom čase bola hrdou babičkou. Radosť preveliká, pretože už mala staršieho brata a snom jej matky bolo vychovať zdravého chlapčeka a dievčatko. No o pár hodín u nich odbíjali aj smútočné zvony, pretože jej matka to neprežila a keďže ich rodičia žili v tom čase oddelene, o chvíľku ju babka spolu so starším bratom vychystala a odviedla ich k otcovi, ktorý proti tomu ostro protestoval, ale napokon sa s ňou dohodol, že ich bude finančne podporovať, ale nebude s nimi v priamom kontakte, pretože to mal s mierotvorcami pomerne nahnuté a nechcel, aby potrestali aj deti, pretože niečo podobné spravili aj jeho známemu. Vyrastala teda pomerne chudobne, pretože babka im nevedela zabezpečiť dostatok jedla a tak si museli brať kamienky, ale keďže je dosť rodín, ktoré sú na tom o poznanie chudobnejšie, myslí si, že pravdepodobnosť, že ju vylosujú je malá.

[ the days after ] Keď ju vylosovali do arény, každý si myslel, že je po nej. Veď v jedenástke nie sú žiadne stroje na zabíjanie a zväčša ich vyvolení zomrú medzi prvými. Ale ona po zaznení svojho mena hrdo vykráčala na pódium a snažila sa zakryť to, že nie je zrovna šťastná, veď posledný rok, tak snáď mohla byť šťastena na jej strane, nie? Ale! Čo sa nestalo a Gwen sa šťastne vrátila z arény, zlomená, ale živá. Bola šťastná, že znova uvidí rodinu, ale keďže to bola ona, kto sa staral o babku a jej brat o tom nevedel nič, zomrela na hlad a dehydratáciu, na čo sa jej brat obesil, pretože si myslel, že aj Gwen zomrie a nezniesol pomyslenie, že by zostal sám. Ale Gwen sa vrátila a je sama ona. Po aréne si nechala predĺžiť vlasy, ani nevie prečo, ale je to pre ňu lepší pocit. Zmenila sa, a to dosť. Už to nie je to priateľské dievča, čo sa pre všetko nadchlo. Zmĺkla, väčšinu času je ticho, prehovorí len, keď má tú potrebu alebo sa nevenuje niečomu inému, poprípade, že niekomu nerozumela. Dokáže sa na nich usmievať, ale nie úprimne. Nemá dôvod sa s nikým baviť a ani tie večierky nie sú jej šálkom kávy, ale keď musí, tak musí. Stala sa samotárkou.


× o doplnění si napiš na e-mail

Friday, July 11, 2014

Mason Chronus

[ mejsn chrounus ]

 

    

Player: Pietro

FC: Hugh Jackman

Victory year: 81st Annual Hunger Games

Contact: Butschek.Petr@seznam.cz

Age: 75

Token: -

Hobby: -


level [ 0 ] • credits [ 100 ] • gems [ 0 ]

ID Card ]


[ before the Hunger Games ] Mason měl vždy jednu velikost přednost - sílu. Každý den posiloval, aby měl svaly. Není tedy radno si s ním začít nějakou roznýšku, jistě by vám poničil vzhled nejen na tváři. Zvládne ovládat v podstatě jakoukoli zbraň, ale ne s každou je to prvotřídní výkon. U většiny jde opravdu jen o čisté základy. Avšak nejlépe to umí se zbraněmi na dálku. S lukem, kuší, pistolí, vrhacími noži a sekerami je k nezastavení! Je dost v tomto ohledu tvořivý, říká se, že zbraň zvládne udělat v podstatě z čehokoliv, co najde po ruce, například i z gumičky do vlasů a jehly. Ačkoli to ve své domovině, kterou je První kraj, moc nepotřebuje, dovede velice mistrovsky klást pasti, do kterých se drtivá většina obětí chytne. Je přátelský typ, ovšem nečiní mu sebemenší potíže novým přátelům bodnout nůž do zad, pokud to je potřeba. Má též základy vaření a rozdělávání ohně. Všeobecně by se dalo říct, že je opravdu všestranným případným splátcem. Sám to neřekne, ale je sebestředný, sebevědomý a hlavně tvrdohlavý, takže si prostě stojí za svým, ať jde o cokoliv. Vyjít s ním tedy proto není snadné. Díky každodennímu posilování též vydrží dlouho běhat a snese i déletrvající námahu. Jakožto profesionál pobral i trochu arogance a antipatie k jiným, a tak mu v případě potřeby nečiní problémy zabít dítě nebo holku.

[ the days after ] Není toho mnoho, co mu druhé Hry po jejich znovuzrození daly a co si mohl z nich odnést. Přidat si jistě může jednu dovednost navíc - a to lezení a šplh, což by se mohlo hodit. Aréna mu trochu pozměnila i vzhled. Namísto své ruky získal úplně totožnou, ale čistě robotizovanou a to je teprve něco. Takhle má jistotu, že tu po něm něco zbude. Po Hrách získal i novou přezdívku. Zní "Jednotka" nebo též "Jednička" a symbolizuje jeho kraj, jež tak úspěšně reprezentoval. Hry mu také pomohly zdokonalit své pasti, které se naučil efektivně krýt a maskovat. Osvojil si též práci se zbraní, do níž by neřekl, že se dá jako zbraň využít - srp na sekání trávy. Lehká a ostrá věcička, jako by k němu patřila snad od narození, a když přišel na to, se se dá házet a kosit protivníky i tímto stylem, nemohl se ho nabažit. Ovšem zbraně na dálku se mu neodcizily a stále s nimi dovede divy. Hry byly prospěšné i pro jeho zdraví, konkrétně pro jeho játra. Ta doba v aréně zabrala jako "detox" a jakmile ročník skončil a on vyhrál, najednou mu láhev nic neříkala. A tak přestal nasávat jako duha.


[ before the Hunger Games ] Jeho slabinou je jeho vzhled. Mnohé holky asi tehdy byly jiného názoru, ale Mason měl o sobě nevalné mínění. A tak jím navázaná přátelství byla spíše dílem jednání a chování, než-li přírodní krásou. Nerozumí si ani s vodou. Vůbec se o tento živel nikdy nezajímal, natož aby se ho naučil krotit v podobě plavání. Zkoušel to, ale neúspěšně a tak se na to vybodl. Co by pro něj v aréně mohl být obří problém, je jeho ego a sebevědomí. Může tak přecenit své schopnosti a to je jistá cesta pod zem. Kdo ví, co ho čeká, ale je pravděpodobnost je celkem vysoká. Ačkoliv dovede ovládat v podstatě jakoukoli zbraň, jsou i druhy zbraní, které mu k srdci nepřirostly a kterým se vyhýbá, jako čert kříži. Jde hlavně o zbraně na blízkou vzdálenost. Jako jsou meče, mačety nebo nože, ať je to vrhací nebo kuchyňský. Navykl si ovšem i na pití a tak už v hodně mladém věku začal popíjet. Sice jen pivo, ale občas i cucnul i něčeho ostřejšího!

[ the days after ] Každá nová zkušenost s sebou nese kromě pozitiv i negativa. A nejinak tomu je i u Masona. Ačkoliv Hry vyhrál, první dny poté byly hotovým peklem. Zejména noci, které díky nočním můrám o velikých krvelačných sněžných medvědech probděl. A že jich nebylo málo. Můry časem sice vymizely, ale kdyby někde v lesích medvěda opět potkal, asi by nebyl ihned připraven k boji nebo k útěku. Což by se mohlo ovšem stát rozhodným faktorem. Ani po Hrách nepřestal trénovat, a tak se snažil udržovat si postavu i fyzickou kondici. Ale pak objevil institut manželství a to šla linie do kopru a pár kilo mu přibylo i díky skvělé kuchyni jeho ženy. Pak se na to ještě pár kilo nabalilo, když přišlo dítě a celé dny jeho výchovy a sezení u televize. Věk se ale ošálit nedá, ale to, co v mládí uměl, se postupně vytrácí. Znalosti zbraní, i výdrž při běhu. Pokud byl dříve schopen uběhnout i pár kilometrů v kuse, nyní je to jen v desítkách metrů a pak si musí orazit a vydýchat se. Nechce si ale přiznat, že prostě stárne.


[ before the Hunger Games ] Narozen v Prvním kraji a nošen v purpuru. Ale zdání klame, nejbohatší zázemí rozhodně neměl. Otec měl celkem solidně placené místo vrchního mírotvorce ve Druhém kraji a matka byla největší zvíře Prvního kraje - jeho domova. Jedináčkem rozhodně nebyl o přízeň rodičů se musel dělit ještě s jedním bratrem a dvěma sestrami. O Hladové Hry se nikdy moc nezajímal a užíval si se sourozenci dětských let. Ne ovšem dlouho. V jeho osmi letech se manželství rodičů rozpadlo a otec se odstěhoval do Druhého kraje a vzal s sebou i Masonova bratra a jednu ze sester. Nějakou dobu po jejich odjezdu byl smutný, ale smutek postupně přešel a začal si na život bez nich zvykat. Čas letěl a Masonovi bylo šestnáct let. Přežil již čtyři Sklizně, aby si s ním při té páté zahráli osud a náhoda zajímavou hru. Při jejich Sklizni byla jako holka vylosována jeho zbylá sestřička Dorothy. Neváhal tedy a dobrovolně se zahlásil také. Měl k ní určitý vztah - v podstatě mu byla jakousi druhou matkou, když ta dospělá byla v práci. To největší překvapení zažil až poté, co se dozvěděl o svých soupeřích v aréně. Ve Druhém kraji, největším pomyslném konkurentovi Prvního, se totiž do Her přihlásili, ti, jež ho nuceně opustili - bratr Max a druhá sestřička Diana, která se přihlásila první a Max hned po ní. A tak se 81. ročník stal "rodinným podnikem", čtyři sourozenci - profesionálové v jednom ročníku, to tu ještě nebylo a bylo z toho také velké haló.

[ the days after ] Celý ten ročník nakonec se svému údivu přežil, a jak bylo řečeno i s přezdívkou "Jednička", kterou získal od diváků svým jednáním se svými oběťmi. Jakmile je odchytil do pasti, či je zabil srpem, nabodl je na nejbližší strom, svlékl je do naha a poté svou krví na ně namaloval velké číslo "1". Někteří měli tu "výsadu", že jim odpustil nabodnutí a číslo na ně namaloval ještě zaživa, To, že pak dotyčné oběti zemřely mrazem už ho nějak netrápilo. Jediným, kterým se dostalo řádného pohřbu byli jeho sourozenci Max, Diana a Dorothy, kteří tolika štěstí neměli. Jejich smrt ovšem obstaral též osud, když celý rodinný klan svedl do finálového boje. Dorothy ovšem měla Masona natolik ráda, že své sourozence obětovala. Finálový duel Dorothy ovšem nepřežila, obětovala se pro Masona také, když se dobrovolně nechala roztrhat zmutovanými medvědy, kteří mezitím utrhli Masonovi ruku a dali tak závdavek jeho pozdějším nočním můrám. Mason tedy vyhrál a s novou přezdívku a třináct ukončenými životy na kontě se vrátil domů. Tak velký počet je dílem jeho sourozenců, kteří mu je nechávali. Ostatními obyvateli by vítán jako snad nikdo, kromě jeho rodičů, kteří byli jeho stylem hraní velmi otráveni a znechuceni. V podstatě se ho zřekli a Mason tak obýval dům ve Vesnici vítězů sám. Když mu samota začala lézt na mozek, našel si přítelkyni, mírotvorkyni, která měla stejnou sílu jako on a do níž se zamiloval, když se v jejich kraji ukázala na průzkumech. Po čase si ji vzal a narodil se jim syn. Mason "ztatínkovatěl", a naplno si užíval všech požitků, co mu život vítěze a manžela nabízel.


× o doplnění si napiš na e-mail

other worlds

stranger2s.jpg https://lh3.googleusercontent.com/Pw0zB0hurIqLYe3Dbii8mgZ8-m5myKuUtsQ2qtwficdo5n9uKQvLA3mzvOkjh7iL3CUXJzXut2adFoTqKA=w200-h92