Showing posts with label Characters. Show all posts
Showing posts with label Characters. Show all posts

Friday, February 14, 2020

Sanseya nan Rhoenthre

[ sanseja nan róuentré ]

[player] Rywaine

[fc] Bryden Jenkins
 

your attitude may hurt me a little, but mine can kill you

× [species] human
× [date of birth] august 7, 2209 | ♌︎ leo
× [loyalty] neutral
× [credits] 360

× [level] 5
× [age] fifteen | 15
× [occupation] student
× [gems] 16




vitality [ +15 ] × defense [ 9 ]
  • V dávnej, veľmi dávnej minulosti existovali gladiátori. Pôvodne to boli iba obyčajní otroci, s ktorými si ich páni mohli robiť čo sa im len zachcelo - tí ktorých poznáme my teda vznikli až z ich donútenia. Väčšina z nich bola vojnovými zajatcami a už aký-taký výcvik mali. Iní sa tomu museli rýchlo naučiť. Najskôr boli gladiátori iba muži, ale keďže boli čím ďalej, tým populárnejší, medzi ich rady sa pomaly dostávali aj ženy. Väčšinou bývali nazývané aj amazonky. Rovnako ako v minulosti existovali gladiátorské školy, jednu takú provizórnu si vymyslela aj rodina nan Rhoenthre, aby svoju dcéru Sansyth na jednu z nich vycvičili. Tak ako ju učili šermu, rýchlemu a obratnému, aby vedela bojovať s viacerými osobami naraz, ju učili aj boju s ťažkými a silnými zbraňami, aby mohla svojich nepriateľov zneškodniť čo najrýchlejšie a najefektívnejšie. Krvavá smrť bola v tých časoch niečím úžasným – to teda naučili aj Sansyth. Dostávala dokonca tresty ako gladiátori. Za najmenšiu chybu dostala bičom, bola väznená na samotke alebo jej vypálili čiarku na chrbát horúcim železom. Tento teror sa dlhodobo znášal veľmi ťažko. Našťastie mala Sansyth tuhý korienok a na niečo takého výborné predispozície. Problém s bolesťou nemala skoro nikdy a časom si na ňu aj zvykla, na chrbte má asi tridsať takých vypálených čiarok, ak nie viac, časom to prestala počítať a proste to prijala ako súčasť živote. Veď predsa, nakoniec ženy zvládnu oveľa viac bolesti ako muži. Zároveň sa tak naučila byť bez jedla a vody o dosť dlhší čas ako iní obyvatelia Prvého kraja. Miesto, kde gladiátori bojovali sa nazývalo amfiteáter. Jej rodičia si menší na pozemku urobili – však nemohol doň vstúpiť nikto cudzí. Samozrejme zvonku to tak veľmi nevyzeralo, ale minimálne miesto na tréning sa nejakému pôvodnému podobalo. Či už s trénermi skúšala nejaké techniky boja, cvičila alebo to bolo takmer “na život a na smrť“, vždy sa snažila a vždy trénovala. Nemohla vynechať ani dni, kedy sa necítila dobre, to by totiž viedlo – ako bolo zvykom – ku trestu. Našťastie kvôli extrémne zdravej strave nebola snáď nikdy chorá. Tiež sa naučila jesť tak, aby jej stačilo aj menšie množstvo jedla na dlhší čas. Ako malá jedla veľmi veľa, čo sa rodičom nepáčilo. To viedlo k tomu, že jej stravu začali prideľovať oni. Teda je tiež naučená zjesť ktovieaký hnus. Nemá veľmi veľký problém asi s ničím, čo by sa jej dostalo na jazyk. Jej chuťové bunky pravdepodobne zomreli alebo je navyknutá na to, že je to dobré, lebo nič lepšie sa jej v domácnosti nedostane. Celkovo to bola veľmi striktná výchova. Musela vstávať skoro ráno, ísť si zabehať, potom sa osprchovať, najesť, učiť sa a potom ísť na tréning. Mala snáď najlepších možných trénerov akých mohla, lebo z nejakého dôvodu rodičia investovali úplne najviac práve do nej. V minulosti boli známe rôzne typy gladiátorov, ktorými by sa mohla Sansyth stať. Nemala však možnosť výberu, bolo rozhodnuté, že sa naučí takmer každému jednému typu najlepšie. Ak by jej niečo nešlo, nasledoval by trest, takže jej cvičenie pokračovalo aj vo chvíľach, kedy mala voľno. Jej telo teda po toľkej dobe dokáže zvládnuť veľkú fyzickú záťaž rovnako ako ona tú psychickú a nemusí v noci ani veľa spať. Prejdeme ale k typom gladiátorov, ktorými všetkými vlastne Sans je. Andabates bol gladiátor, ktorý bojoval s uzavretou prilbou, takže sa musela naučiť bojovať poslepiačky len vďaka svojmu sluchu. Dimachaerus, ktorý používal dve dýky a musel byť veľmi rýchly a ubrániť sa viacerým protivníkom s ťažšími zbraňami. Ďalej mnoho gladiátorov, ktorý bojovali na koni – má teda aj dva vlastné kone, na ktorých sa naučila jazdiť na perfektnej úrovni a bojovať z ich chrbtov. Tiež nejakí typ, ktorý bojoval z diaľky lukom. Samozrejme zase nebol čas naučiť sa všetko, takže vynechala niektoré zbrane, ako sú napríklad kopije, oštepy a kladivá. Okrem toho, že sa naučila bojovať s ľuďmi, sa naučila čeliť aj zvieratám. Sama nevie, odkiaľ jej rodina niektoré nabrala, ale nejak sa im to podarilo, predsa mali v Kapitole veľa konexií. Najprv to začínalo len s jeleňom, diviakom či pštrosom, ale následne sa to stupňovalo a Sansyth si musela poradiť s rysom či býkom a napokon aj s takým leopardom či medveďom. Pri týchto bojoch nebola nikdy úplne sama, vždy mala pri sebe aspoň dvoch trénerov, predsa si ich rodina nemohla dovoliť nechať jedného z potomkov roztrhať zvieraťom na vlastnom pozemku. Skoro stále boli tieto boje o vlások a Sansyth z nich odchádzala totálne vyčerpaná a skrvavená... Hlavne keď išli piati na tigra alebo siedmi na leva. Vtedy si reálne myslela, že zomrie. Keďže však vždy potešila rodičov sledujúcich to z bezpečia, za takéto výkony dostávala voľno, ktoré si veľmi cenila, ale musela ho väčšinou využívať na výcvik v plávaní, lebo ten mala ako mladšia celkom zanedbaný. Časom sa v ňom ale vylepšila. Mimo bojov trénovala aj rýchlosť a obratnosť. Jedného času po nej dokonca strieľali šípy a ona im mala ujsť, to už len bola zábava. Raz musela bežať so šípom v nohe. Našťastie je to už len nepríjemnou spomienkou, ale aspoň sa aj z toho niečo naučila. Celkovo celý jej tréning bol jeden veľký zmätok. Každý z rodiny chcel, aby bola lepšia v tom či tamtom. Ako už bolo spomínané, napokon sa musela učiť rôzne štýly boja. Nemá teda ani problém ich počas bojovania “prepínať“, ak sa to tak môže nazvať. Ak sa zrazu urobí tma, zavrie oči a bojuje podľa sluchu. Ak jej vezmú luk, rýchlo si nájde meč. Dokonca sa musela naučiť bojovať aj bez zbrane, pekne na surové päste, veď aj tomu najšikovnejšiemu sa môže niečo stať so zbraňou. Aj keď len nešťastnou náhodou. Nabrala teda veľa na obratnosti a rýchlosti – pred začiatkom poriadnych bojových tréningov sa musela rok či dva venovať gymnastike, jóge a dokonca tancu. Všetci boli za to, že aj pri takej činnosti sa naučí rôznym pohybom, ktoré ju môžu v budúcnosti zachrániť. Rovnako ako je obratná a rýchla, sa po toľkom bojovaní naučila byť aj predvídavá. K tomu jej dopomohlo aj občasné navštevovanie výcvikového centra, kde mohla vidieť, ako bojujú iné osoby. Párkrát ostávala celkom prekvapená, keďže aj ona mala svoj vlastný štýl, ale aspoň obkukala, ako to môže vyzerať medzi samostatne vytrénovanými osobami. Ona tam chodila, keď si išla nejaké boje nacvičiť alebo keď už nezvládala byť doma. Nijako si ani nepestovala kamarátske vzťahy, čo je v jej prípade len a len dobre, keďže potom nemá žiaden súcit. Netuší, čo je to empatia, ten pojem je jej cudzí. Dokáže bez slova zabiť priateľa, ak by jej stál v ceste za niečím, čo chce alebo potrebuje. O to nebezpečnejšia je, keď je zároveň veľmi inteligentná. Na jej učení v škole si dali všetci tiež veľmi záležať. Síce nie je nejaký odborník na nič (ak nejde o boj alebo dokonca históriu gladiátorov), ale to všeobecné vzdelanie má na výbornej úrovni. Ešte sa treba pozastaviť nad tým, že keď sa naštve, je nekontrolovateľná, má problém so zvládaním hnevu. Ako malá odsekla prsty chlapcovi za to, že jej vzal jej gladiátorský meč. Na svoje veci je veľmi citlivá. Nemala by problémy ublížiť aj jej súrodencom, ak by sa dotkli jej koňa, zbrane, vybavenia alebo čohokoľvek bez jej povolenia. Rovnako to je aj s tým, že ak sa jej páči nejaký chlapec, nemôže sa po ňom vešať druhá. Ľuďom totiž dokáže povedať presný príbeh o tom, ako by ich mučila, keby urobili niečo, čo ona nechce. Popritom by sa ešte aj usmievala. Celkovo ak ju spoznáte, zistíte, že to nie je práve niekto na kamarátstva. Je rovnako nebezpečná ľuďom jej blízkym, ako aj ľuďom úplne cudzím. Popri Scorpion sa ale naučila vysporiadať s úplne psychicky narušenými osobami. Ako jediná vie svoju sestru nejako skľudniť. Väčšinou však hrá divadielko, ktoré ona vie, keď chce. Stále však uprednostňuje svoju “temnú“ stránku, s ktorou rieši takmer všetko. Jej rodičia nemajú problém svoje deti dokonca používať ako vyhrážky. Áno, znie vtipne, keď povedia, že ich mladá dcéra si to s nimi pôjde vyriešiť, ak sa o niečo nevedia postarať, no keď už sa s tým hrôzostrašným pohľadom v očiach objaví v ich dverách a v ruke drží svoj meč, nie je im hneď všetko jedno. Niektorí mali dokonca to výsostné privilégium vidieť ju bojovať v ich domácej aréne. Týmto spôsobom sa tiež naučila, ako na ľudí správne zapôsobiť. Dať im krv, dať im do toho nejaké emócie, alebo zase pôsobiť úplne chladnokrvne. Je si vedomá, že všetko má svoje pro a proti, preto sa vždy snaží nájsť tú najlepšiu alternatívu. Samozrejme, pre ňu samotnú. Nikdy nemyslí na druhých, takže neprichádza do úvahy, aby ju len tak hocikto stiahol so sebou pod hladinu. Vie prekuknúť, ak sa ju niekto snaží využívať, ak na ňu niekto niečo hrá. Väčšinou vie vidieť priamo do vás. Stačí jej reč vášho tela, ako rozprávate, či len ako držíte zbraň alebo aké hádžete po určitých osobách pohľady. Nie je to ťažké, hlavne keď sa tomu dostatočne celý život venuje.
  • Pravidlá sú tou základnou vecou, čo ju držia nakrátko. Príkazy a časové harmonogramy, ktoré jej zväzujú ruky vo vlastnom bezproblémovom sebarozvoji. Bez priateľstiev, bez skutočného sociálneho života alebo bez iných aktivít, ktoré doma vykonávať nemôže. Sama by to za slabinu nebrala, rovnako ako iné veci, ktoré by jej mohli ublížiť. Má pocit, že práve kvôli svojmu tréningu je nedotknuteľná, čo vôbec nemusí byť pravda. Vždy sa nájde niekto lepší, a to je fakt, ktorý Sansyth nie je ochotná prehltnúť, ani keby ste jej dali milión. Málokedy niekomu verí a je schopná uzavrieť spojenectvo. Hraje sama za seba. Asi by ju stálo veľmi veľkého prekonávania, aby bola ochotná podvoliť sa spolupráci. Ak by už mala pred sebou nejakú skupinku, vždy musí byť na vedúcej pozícii, alebo proste nebude počúvať. Nenechá si od niekoho rozkazovať. V takých chvíľach sa prikláňa k využitiu násilia a svoj pokoj, rešpekt, názor alebo čokoľvek, čo je treba, si vybojuje. Svojim skoro divokým správaním si teda ľudí dá skôr od tela a na všetko v konečnom výsledku zostane sama. Okrem toho, že jej problémom sú ľudia, má aj niekoľko fóbií, ktoré jej neraz spôsobili takmer srdcový záchvat. Sú to hlavne arachnofóbia a trošku slabšia insektofóbia. Všetok hmyz a tie osemnohé potvory sú pre ňu nočnou morou. Začne vrieskať, behať a doslova stratí pojem o čase a o mieste, ak na danom mieste rovno neodpadne. S fóbiou sa snaží bojovať, ale len veľmi ťažko hociktorú dokáže zmierniť. Nemá priamo klaustrofóbiu, ale z extrémne malých priestorov a výťahov má istú úzkosť, preto sa im radšej vyhýba. Keby mala prejsť krátkym potrubím, alebo bežať tridsaťkrát dlhšie, radšej beží. Svoje fóbie neberie na ľahkú váhu a tají ich, aby ich proti nej niekto nevyužil. Stačí jej však, aby niekto spomínal pavúky a ona nemá problém zobrať panvicu a dať mu krásny knock out. Pozná len svoje štýly boja, je naučená na isté typy zbraní a typy súperov. Preto by ju mohlo zaskočiť, ak by po nej išiel niekto len tak hlava nehlava. Z takého niečoho sa jej súper zároveň celkom ťažko odhaduje a už nad tým bojom nemá takú kontrolu. Zároveň by každého mimo hociktorého profi kraja veľmi podceňovala. Sansyth je úplne ľavá na varenie. Zdravé veci pozná a vie, čo môže zjesť, ale nikdy, naozaj nikdy si nič nevarila sama pre seba. Strava jej totižto bola prísne a kontrolovane prideľovaná. Možno by si aj dokázala niečo uloviť a dať to nad oheň, ale pravdepodobne by to nejako ohriala alebo spiekla. Nakoniec by to aj tak nechala tak, alebo by sa do nejakého lovu ani nepustila. K jedlu by sa hneď mohli pripliesť bylinky, rastliny a zvieratá. K zvieratám len to, že asi nepozná ak je nejaké jedovaté. Mala ale dočinenia so šelmami a divokými zvieratami, takže pozná stratégie, ako sa im vyrovnať bez toho, aby umrela. Je to ale ťažké a väčšinou potrebuje nejakých spoločníkov, ktorých ale neuznáva... U rastlín to isté v otázke jedovatosti. Nepozná ani ich liečivé účinky, takže by si v ťažkých časoch radšej neodtrhla žiadnu, neverí tomu, že risk je zisk. Základy prežitia v prírode môže mať tak akurát z nejakých knižiek, ak by si na to vôbec v dôležitej situácii spomenula. Holt, dôležitejšia pre ňu bola bojová stratégia. Neskúšala by ani vyrábať rôzne pasce, spolieha sa len na svoje boj, ktorý ju podľa nej ako jediný môže reálne zachrániť. Takéto veci nie sú nič pre ňu. Niečomu z toho dokonca opovrhuje, lebo jej to pripomína život sociek z nižších krajov, ktoré nemá rada. Vo svojom živote tomu nevenovala ani sekundu svojej pozornosti. Okrem toho, že mala svoju vlastnú mini arénu, v ktorej sa naučila bojovať nemala veľmi veľa priestoru na trénovanie v rôznych prostrediach. Zrejme by si nejako poradila všade, veď je to predsa nejaká tá profíčka, ale nemá rada momenty prekvapenia. Je to niečo, na čo nie je zvyknutá. Rovnako ako nenávidí, keď jej niečo nevychádza presne podľa plánov. Má vždy nejaký rozvrh a na to, čo bude robiť bola zvyknutá od malého decka, takže každé prerušenie jej činnosti v nej spôsobí výbuch hnevu. Ak si ešte za príklad vezmeme masaker v Hunger Games, pravdepodobne by bola veľmi vykoľajená a naštvaná, keby jej niekto vzal jej zbraň, že by išla hlava-nehlava s akoukoľvek inou zbraňou – úplne nerozmýšľajúc – po danej osobe. K jej psychickému stavu. Je v poriadku, až na to, že uznáva úplne iné hodnoty. Neberie síce svoj život na ľahkú váhu, ale životy ostatných sú pre ňu v drtivej väčšine úplne nepodstatné. Tým pádom má vysoké ego a dokáže sa dostať do problémov bez toho, aby si to vôbec nejako uvedomovala. Neuznáva autority mimo svoj dom, takže jedine rodina. Ostatní sú pre ňu nikým, niekedy dokonca len zbytočne zavadzajúcim smetím. Je ťažké si získať jej pozornosť. Ona si tú vašu možno získa, ale väčšinou práve tým negatívnym spôsobom. Nehrá sa na nič, čo nie je a ani to nemá v pláne. Ak si však na ňu alebo niekoho z jej rodiny hocikto otvorí ústa, ide sa biť ako divá a nenechá vás na pokoji. Má veľmi rozmanitú a zvláštnu osobnosť. Dokonca by sa dalo povedať, že stále spoznáva sama seba. Nemala času sa tomu venovať, keď bola deckom, takže je to vcelku pochopiteľné. Z fyzických vecí by sa mohlo spomenúť, že nie je zvyknutá na bojové kladivá alebo sekery, radšej má rýchlejšie a svižnejšie zbrane, s ktorými má asi najlepšiu kompatibilitu. Nemala v ruke ale kosy, srpy, sekáčiky či nejaké santoku nože. Tieto zbrane jej prídu ako menejcenné. So svojimi názormi – ktoré musia byť vždy tie pravdivé – sa vcelku odlišuje od ostatných ľudí. Ak sa zatne a povie si, že je niečo zlé, o žiadnych výhodách ju nepresvedčíte. Aj keď jej chcete zniesť modré z neba a ona povie nie, slova áno sa už od nej nedočkáte... Nikdy. Tvrdohlavosť je totižto jedna z jej najsilnejších vlastností a nie je jej teda veľmi k úžitku.

  • [ file 001 ] Rod nan Rhoenthre sa ťahá už veľmi ďaleko, až do zabudnutia. Majú svoje tradície, svoje spôsoby a svoje rodinné pravidlá. Nikto sa ešte neopovážil ich porušiť a ani to nevyzerá, že by sa tomu tak v budúcnosti stalo. Tak či onak, dom aj život Sansyth bol takým veľkým väzením. Už od malého dievčatka bola učená boju, nikdy nemala žiadne hračky a zvykla si na striktný režim. Večer musela mať vždy zhasnuté a bola zamykaná. Ráno, keď jej dvere odomkli, už musela byť plne nachystaná na svoj tréningový plán, či v nižšom veku do školy. Pre osvetlenie, každé z detí nan Rhoenthre je vždy predurčené na tréning nejakého typu boja. Rodina sama vždy deti vyberá na ich pozície už vo veľmi mladom veku. Preto nie je žiadnym prekvapením, že ich domácnosť vedela byť niekedy až extrémne chaotická. Ešte k tomu žili v rodinnom sídle, a ak v ňom máte gladiátora, assassina, samuraia, ostreľovača a iných, naozaj je veľmi ťažké všetko zosúladiť. Navyše, každý jeden z nich musel mať individuálnu stravu, trénerov a miestnosti, v ktorých by trávil čas. Našťastie otec Sansyth je tvorca Hier, takže o peniaze nemali núdzu a niekedy mával doma veselo, keď si všetci sadnú a on o svojej práci rozpráva a odpovedá svojim deťom na rôzne otázky. Týmto sa toho dozvedeli veľa aj o tom, ako to chodí v Kapitole a vo výcvikovom centre či priamo v aréne. Samozrejme nikdy nedostali žiadne špeciálne informácie. Mimo túto prácu je jej rodina trvalo známa ako rodina úžerníkov či niekedy aj vymáhačov dlhov. Pri týchto záležitostiach bola Sansyth niekedy aj prítomná. Musí predsa pokračovať v rodinnom biznise... Nie je teda na počudovanie to, že by v peniazoch mohli plávať. Nijako sa nimi ale nechvália a neprezentujú sa ako hviezdy. Myslia si o sebe, že sú o niečo vyššie ako ostatní ľudia, ale že by im to dávali aj pociťovať, tak to mimo práce vôbec nie. Keď však príde na nejakú rivalitu, nan Rhoenthreovci sú schopní byť sa do krvi a ani potom neprestávať. Všetci sú veľmi hrdí a urážky neberú na ľahkú váhu – vtedy máte možnosť to odvolať, alebo ste fyzicky napadnutí a je úplne jedno, kde sa práve nachádzate. Môže to byť zaľudnené námestie, bazén, bočná ulička, výťah... Nezaujíma ich to. Dokonca aj keď sa navzájom nenávidia, sú jediní, ktorí si môžu nadávať. Vy na to nemáte právo. Samotná Sans bola už v nízkom veku veľmi vyspelá, vyjadrovala sa na oveľa lepšej úrovni ako jej rovesníci. Nikdy preto nemala kamarátov, všetci jej prišli zaostalí. Pravdou bolo ale len to, že ona to detstvo nejako preskočila. Dalo by sa povedať, že oni neboli deti, ale vojaci. Hovorí sa, že viac ako od rodičov sa deti svojmu správaniu naučia od svojich rovesníkov. V ich prípade to teda pravda vôbec nie je. Sans dostávala dokonca zákaz sa s ostatnými baviť. Delila ich aj spomínaná intelektuálna úroveň, ale nič, čo by z nej robilo génia – doma to však brali inak. Bola navyknutá len na domáci režim, ktorý by jej aj vlastne nedovoľoval sa správať inak, ako bolo požadované. Ešte ona špeciálne musela byť perfektná – priblížiť sa čo najviac predstave všetkých v okolí. Nemohla predsa niekomu urobiť hanbu. Už ako veľmi malá pocítila, aký je to skutočný trest. Nie žiadny zákaz sladkostí, zákaz chodiť vonku s nejakými kamarátmi alebo nejaké slabé buchnutie. V ich rodine sa nerešpektovalo, ak niečo spravila zle, aj keď len náhodou. Než prišli fyzické tresty, zostávala bez jedla aj celý deň. Jej psychická stránka chvíľu trpela. Sansyth si priala život, aký mali ostatní. Bezstarostný, skutočné detstvo plné radosti. Jediný smiech, aký ona v živote použila, bol ten ironický. Dalo by sa dokonca povedať, že ten obyčajný je u nan Raeirovcov považovaný za neetický, ba až priam neslušný. Rovnako ako toho veľa nenarozprávajú. Medzi súrodencami a príbuznými v sídle je to ešte dobré, keď majú čas, sadnú si a môžu konečne používať svoje hlasivky. Medzi generáciami je to naopak tak, že mladší sa nikdy nesmú bez vážneho dôvodu ozvať k starším, tí musia začať konverzáciu. Komunikácia teda bola kameňom úrazu mnohých nedorozumení, tak sa na ňu v poslednom období prestal klásť až taký veľký dôraz, i keď sa stále stane, že to niekomu celkom prekáža. Možno je to akýsi znak povyšovania si ega, či len hlboko zakorenené pravidlá, ktoré nikto nemá tú odvahu meniť. Takto si predsa vždy poradili a vždy sa im dobre darilo. Čím staršie deti boli, tým sa viac jeden od druhého oddeľovali podľa toho, čo mali vo svojom dennom programe urobiť. Dom sa ale zároveň o pár ľudí vyprázdnil. Tie deti, čo dosiahli toho veku a mohli sa snažili ujsť, tí, ktorým sa na druhú stranu predsa len zapáčil štýl života, zostali. Tradície sa v nich nakoniec predsa len zakorenili a oni v nich pokračovali. Veď ani ako batoľatá nepoznali iné zásady. Vychovávali ich akési slúžky, či čo vlastne boli. Sans si na nich nepamätá a sú jej úplne ukradnuté, veď čoskoro aj zmizli a oni sa museli vysporiadať s ťažkým životom. Celkovo za rodinu považuje len veľmi malú časť ľudí a tí majú teda šťastie, lebo u nej je slovo láska veľmi maličký pojem. Slová ako milujem ťa teda nikdy nepovedala. Sama neverí, že by toho vôbec niekedy bola schopná. Koniec koncov, ani jej to nikdy nikto nepovedal. Jej nadradené a čiastočne ironické správanie mimo dom – kde si to na(ne)šťastie nemohla dovoliť – začalo až po tom, ako začala riadne trénovať a dostávať lekcie snáď od všetkých dospelých v okolí. Nie len zaplatení profesionáli ich učili boju a tomu ako sa správať či prežiť. Jej otec, mama, strýko a iní. Každý mal na tom nejakí podiel, ktorým sa mohol pýšiť. Skoré vstávanie a akési začiatočnícke techniky s malými zbraňami sa u nej stali realitou už v šiestich rokoch. Ešte chúďa ani nevedela, čo ju v živote čaká. V desiatich už mala veľkú časť tréningu za sebou. Presne v tom čase dostala aj svojho prvého koňa a začala sa venovať rôznym typom boja v ich aréne. Tréningy sa kopili a čím ďalej, tým viac ich mala. Chodila spávať celá “dolámaná“, vediac, že ďalší deň ju čaká to isté. Vekom sa ale jej schopnosti naozaj zlepšovali, a tak sa už ako skorá tínedžerka mohla pozrieť do zrkadla a povedať si wau. Mala svaly, mala vražedný pohľad a vedela, že ak chce, dokáže na ulici prepadnúť dospelého chlapa a z bitky nevyjde celá skrvavená. Jej tréneri boli statní chlapi a často si s nimi dokázala poradiť. Možno to bolo kvôli tomu, že za ten čas dokázala spozorovať ich štýl boja a tým pádom tomu prispôsobiť ten svoj, alebo išlo o spomínané skúsenosti, ktoré nabrala. Sebavedomie sa jej zdvihlo do výšin a strach zo všetkého pominul. Naozaj v sebe videla to, čo v sebe videli všetci – silu, odhodlanie a smrť. Presne to bol zámer. Aby sa z nich stali zbrane. Chceli byť malou armádou, ktorá bude v budúcnosti robiť presne to, čo robili oni do ich dospelostí. Krásne sa im to aj podarilo, ako každej generácii pred nimi. Nemohli si na nič sťažovať, všetci boli vycepovaní na to, akí psychopati v skutočnosti boli. Sansyth za pár rokov prestala klásť otázky, viac a viac sa začala sústrediť na vylepšenie svojho tela a svojich zručností. Týmto tempom už nedostávala žiadne tresty a všetci s ňou konečne boli maximálne spokojní. Vtedy, keď sa stala doma tým miláčikom, u nej začala rivalita. Nikto nemohol byť lepší ako ona, keď si to už raz vydobyla – medzi svojimi bola doma líder, ak sa o niečom debatovala, zvyčajne mala posledné slovo, alebo sa do diskusie nezapájala. Ak sa začala hádka, hladko ju vyriešila – ručne a stručne, ako bola učená. Tak ako s ľuďmi mimo domu, všetko si získala buď jednoduchými slovami a ak to náhodou nevyšlo, proste použila silu. Naučila sa, že stačí ukázať aj tú druhú stránku – toho chladnokrvne vycvičeného zabijaka a ľudia už vám nepovedia ani slovo. Dokonale teda zapadala do rodinného biznisu, čo sa u nich veľmi cenilo, niekedy mala aj tú príležitosť vziať si sama niekoho na starosť. Takejto pocty sa len tak niekomu nedostávalo, všetko sa u nich berie až príšerne seriózne. Stala sa tak príkladom pre mladších súrodencov či bratrancov a sesternice. Zistila, že cez tie slzy na začiatku to stálo za to a bola vďačná. Bez toho by si v živote neporadila. Či možno poradila, ale nebola by taká skúsená a nedokázala by byť vystavená len tak s hocičomu. Zatiaľčo teraz má pocit, že sa môže prebiť svetom ako nič. Presne ako správny gladiátor jej vždy išlo a vždy pôjde len o víťazstvo, krv a nadradenosť. Vidieť to v jej očiach. Ani známka nejakých hlbších pozitívnych emócií. Prídu jej zbytočné, ak v živote chce niečoho dosiahnuť. Cieľom jej bytia je teda ukázať, čoho je schopná a že by jej nikto nemal stáť v ceste, ak má rozum.



  • cestovní doklad

Thursday, January 02, 2020

Caleb Asgard Cambell

[ kejleb esgárd kembel ]

[player] Andy

[fc] William Moseley
 

when you can’t find the sunshine, be the sunshine

× [species] human
× [date of birth] may 16 | ♉︎ taurus
× [loyalty] neutral
× [credits] 0

× [level] 1
× [age] eighteen 18 永久
× [occupation] student
× [gems] 0




vitality [ 0 ] × defense [ 2 ]
  • Tím, že se narodil do Druhého kraje, měl ve všem patřičnou výhodu. Obzvlášť ve vzdělání a zkušenostech, co se boje a přežití v náročných podmínkách týká. Ve svých osmnácti letech je velmi dobře stavěný, jak by ne, když po celých těch „hrozně náročných“ osmnáct let trénoval den za dnem. Cvičil, přemýšlel a řešil logické souvislosti. Když zrovna nedělal předchozí zmíněné, tak si dával kolečko okolo pár bloků ve čtvrti, ve které žil. Běhal vlastně docela často a to je možná ten důvod, díky kterému si vytvořil jakousi odolnost a vyšší stabilitu. Co se toho týká, úzce s tím souvisí výdrž, neboť pravidelným během dokázal vycepovat tuhle oblast k dokonalosti. Nohy má dlouhé, vypracované a nemá problém běhat i několik desítek minut, sice ne celou dobu stabilní rychlostí, ale utéct jakémukoliv oponentovi dokáže s přehledem a možná si troufnu říct i se zavřenýma očima. Znovu připomínám, že dny ve výcvikovém centru byly často náročné a namáhavé, a to je další stopa, kterou vás vedu k jeho svalům na rukách, na hrudi a na břiše. Ano, postavu má vypilovanou k světu, ostatně, zdravý životní styl a správný přístup k něčemu, co vás čeká a nemine, je ideální. Tím se tedy dostáváme k síle, kterou společně s výdrží a stabilitou mermomocí vytrénoval snad nejlépe, jak dokázal. Silný je, o tom není pochyb. Je to zkrátka pochodující hora masa a jistě peprných, rozvinutých vědomostí, jelikož i jeho hlava je naplněna tím nejrůznějším a nejkouzelnějším, ale k tomu se jen dostaneme. Sílu dále rozvíjel na boxovacích pytlích, kde se kromě ní, na kterou se tedy soustředil především, učil i pozornosti a smyslu pro detail. A tím se postupně stával silnějším a silnějším a teď tu stojí. Co se obsahu jeho hlavy týče, kromě mozku a tekutin, se v něm zdánlivě nenachází nic jiného, ovšem zdání může klamat, neboť je jeho hlava opředena mnohými, byť okem neviditelnými technikami, vědomostmi a znalostmi. Má zvýšený práh logického uvažování, čili mu nedělá problém se nad nejrůznějšími situacemi zamyslet hned z několika různých úhlů, vytvořit několik různých výsledků a pak z nich zvolit ten nejšetrnější, nejefektivnější a nejrychlejší dle toho, co zrovna potřebuje. Kromě toho, což s tím souvisí, zvládá být pěkně trpělivý a to se, prosím pěkně, naučil při hraní šachů se svým otcem. Strategie a logické uvažování si tedy přivlastnil jakbysmet. Šampión totiž musí ovládat několik různých směrů, nikoliv pouze jeden. Při každé situaci, ať už je jakkoliv náročná či napjatá, dokáže udržet chladnou hlavu a okolnosti, které normální lidi většinou rozruší, s ním neudělají vůbec nic. Stejně kvalitně nad nimi pak přemýšlí a nutno podotknout, že strategii dokáže vzápětí vymyslet velmi rychle. Má velmi široký všeobecný přehled, což je další skutečnost, která ho svým způsobem posouvá dále, neboť z různých okruhů a témat zná z každého alespoň část. Jistě mi dáte za pravdu, že člověk nemůže vědět všechno, ale na svůj věk má několik neobyčejných zájmů, které ho nutí vzdělávat se v nich, i kdyby to mělo znamenat pouze prosté vyhledávání informací, v čemž je mimochodem taky dobrý. Zjistí cokoliv. Pokud by nastala situace, že by se v aréně objevilo něco, co může klamat svou vizualizací, ostatním by mohlo dělat problém rozpoznat předmět, jev či anomálii, ale jemu by nemuselo. V knihách najdete spoustu odpovědí a jemu se to podařilo. Samozřejmě neví všechno a existují situace, kdy tápe i on, ale jádro věci jest to, že je neuvěřitelně chytrý a kromě toho silný, geniální kombinace.
  • Pochopitelně, není příliš mnoho slabostí, které by projevoval a vlastně si možná ani sám neuvědomuje, že by nějaké měl. Přeci jenom, celý život žije ve stereotypu každodenní seberealizace, poutí za sílou, výdrží a odolností a ten zbytek času pak odpočívá, aby měl síly i na další dny, že zapomíná myslet na sebe samotného. I když to zní komicky, tak netráví čas sám se sebou. Kromě jeho neuvěřitelné inteligence a pracně vydřené síly si všechno musel vydřít daleko víc a to je, nebo přinejmenším bude, problém. Ve chvíli, kdy už je totiž člověk navyknutý dělat věci podle jakéhosi postupu, ztrácí pojem o věcech, které tu vlastně jsou celou dobu a on je při své zahleděnosti o teorii dokonalosti přehlížel. Kupříkladu shánění potravy, držení si hydratace v minimálním průměru, využívání předmětů a jejich nalezení, hledač to tedy není příliš zdatný. Asi spoléhá na to, že splátci, které zabije, u sebe budou mít to, co bude potřebovat, tahle lehkomyslnost ho neprovází příliš často, avšak může být zrádnou společnicí. Příliš mnoho se soustředí na to, aby udělal dojem na svého otce, přeci jen, je poslední, co mu zbylo a nechce, aby byl zklamaný. Tato situace je taky špatným, učebnicovým příkladem, neboť ve chvíli, kdy znova nežijete život pro sebe, ale pro druhé, ztrácí to smysl. Obětavost je další z jeho nevýhod. Kdekdo by řekl, že je to pozitivní vlastnost a ocenil by ji. Ano, pravda. Kdokoliv kromě toho dotyčného, co ji má, protože právě on je ten, co se obětuje. Jistě, jako všichni i on má pud sebezáchovy, a tak se přes svou inteligenci asi nezabije před zraky všech přítomných a diváků skrze televizní obrazovky. Tím by podkopal to, na čem osmnáct let pracoval. Snaží se všechny negativní vlastnosti potlačovat, což také může být velkou nevýhodou.

  • [ file 001 ] Narodil se, jak už ze samotného článku vyplývá, do Druhého kraje. Můžeme tvrdit, že měl poněkud štěstí, neboť co se hierarchie krajů týče, Dvojka na tom byla oproti nižším krajům skvěle. Matku nikdy nepoznal, zemřela při porodu, leč byla velmi mladá. Celý svůj život žila v tichém nesouhlasu vůči Kapitolu, vůči politikům, kteří podporovali krvavá jatka a cokoliv, co by ji mělo zaplést s nimi, byť by to byla pouze a jenom lékařská pomoc, odmítla i za vysoké ceny a bohužel, jednu z nich musela zaplatit i ona, když se rozhodla rodit doma. Můžeme ale s rukou na srdci povědět, že byla schopná obětovat naprosté maximum a stále si přitom udržet svůj názor. Caleba vychovával jeho otec a nutno podotknout, že se chlapci dostala ta nejvyšší a nejkvalitnější možná výchova. Kromě toho, že měl vždy vše, co chtěl a nebo minimálně, co bylo v očích jeho otce pro Caleba to nejlepší, soustředil se jeho otec i na to nejlepší vzdělání. Věděl totiž, co pomalu, ale jistě na špičkách přicházelo a nehodlal ve výchově svého syna polevit. Caleb byl tedy v útlém věku přihlášený svým otcem na Akademii, samozřejmě s vlastním vědomím, i když, jako dítě to nemůžete moc pochopit, co? Tak či tak, tato akademie ho měla připravit na celý život – první úroveň minimálně částečně vzdělat. Za ta léta si ještě netroufl přejít do úrovně, která selektuje obyvatele na ty, co by oblázky měly přestat vyměňovat za jídlo, i když v Druhém kraji se vám to stane málokdy, a tak to budeme považovat za obrázkové přirovnání. A ta druhá skupina, to jsou ti vyvolení, co můžou na nějaké kolo „štěstí“ zapomenout a s rukou vztyčenou vysoko do oblak běžet na pódium a představit se jako dobrovolný splátce kraje. Zpět k dětství, nemůže si na něj stěžovat. Nikdy nemohl a nikdy hlavně nemusel. Jeho otec udělal vše proto, aby vyrostl do chlapce, kterým je a nikdy mu za to nebude moct být dostatečně vděčný. Možná kdyby vyhrál Hry, to už by se nad tím dalo přemýšlet. Den za dnem šel a v Calebovi i po všech těch letech neuhasl plamínek ambicí a patrné ctižádostivosti. Každý den trčel ve výcvikovém centru a učil se jednu techniku za druhou. Pokud se nevěnoval tomuhle, věnoval se logickým úlohám a přestávky měl pomalu jenom na jídlo, pití a spánek. Ví, že s každým příchodem zahájení Hladových her je šance vyšší a i přesto, že by se v třetí úrovni akademie naučil mnohem více, něco v něm ho od toho drží zpět. A takový byl vlastně odmalinka, podezíravý a i přesto veselé dítko, jež si ale kromě svých pozitivních vlastností, které si drží pečlivě zamčené ve své truhličce, může v jednu chvíli všechen elán nechat projet do každého ždibíčku vlastního těla a v jiný moment být to nejvíce depresivní stvoření pod sluncem. To je zkrátka on. Hrozně moc by si přál poznat svou matku, ale bohužel nemůže. Chybí mu, i když ji vlastně nikdy nepoznal a je jí vděčný za to, co mu dala – život.

  • mobil - Advansy

Saturday, December 21, 2019

Scorpion nan Rhoenthre

[ skorpijn nan róuentré ]

[player] Rywaine

[fc] Zella Day
 

what the fuck?

× [species] human
× [date of birth] november 11, 2208 | ♏︎ scorpio
× [loyalty] neutral
× [credits] 0

× [level] 1
× [age] sixteen | 16
× [occupation] student
× [gems] 0




vitality [ 0 ] × defense [ 1 ]
  • Čo môže byť ako plusom, tak aj mínusom, je jej povaha neriadenej strely a menšie psychické problémy, ktoré z nej robia nebezpečnú osobu ako pre okolie, tak i pre seba samú. Už odmala začínala so sebaobranou, skúsila jedno či dve bojové umenia a ani sa nenazdala a prešla na zbrane, ktoré ju fascinovali. To a krv, ktorú mohla vidieť v Hrách každý rok, jej to v hlave mierne pomotali. Keď rodičia videli, že má potenciál akurát tak všetko pokaziť, aj keď jej boj išiel, zrušili jej špecializovaný tréning. Týmto činom si však veľmi nepomohli. Scorpion ešte viac prepadla temnote v svojej malej hlávke, že sa snáď načisto pomiatla. Nemala problém naháňať ľudí s nožom niekde po ulici. Preto bola dlho zavretá doma, často aj bez jedla alebo vody, aby si vraj uvedomila, aké svetlo to vrhá na rodinu. No, veľmi to nepomohlo, keďže bola vygumovaná. Má to síce výhodu, že sa ničoho nebojí a je jej všetko jedno. Rada narába hlavne s malými zbraňami, ktoré v rukách skoro nevidno. Nejaké malé nožíky, dýky. Skúšala aj veľké zbrane ako meče alebo aj strelné zbrane, ale nebolo to nič pre ňu. V boji je rýchla a obratná, človeka sa snaží zabiť veľmi rýchlo. Boj je niečo, do čoho, keď vpadne, je veľmi ťažké ju z toho vytiahnuť, takže dokáže dookola človeka mlátiť, aj keď je na pokraji skolabovania organizmu. Keď rodičia zistili, že odňatie tréningu asi nebol najlepší nápad, dostala k dispozícii vlastných osobných trénerov, ktorí ju učili individuálne veciam, ktoré chcela a s niektorými si sadla natoľko dobre, že nemala až také problémy s kontrolovaním, čo by mala a čo nemala. Potom, čo sa zase plnohodnotne venovala bojom telo na telo a zbraniam, jej bolo povolené sa vybrať medzi ľudí. Čo je dosť prekvapivou schopnosťou u nej je, že vždy vie, kde sa nachádza, nikdy sa nestratí. Aj keby bola v bludisku, proste vie, kde už bola. Akosi to ale nevníma, proste sa vždy dostane kam chce. Stačí len to chcieť. Tiež jej nevadí zašpiniť si ruky, ak je jej cieľ na dosah, urobí všetko preto, aby ho získala. Ďalšou vlastnosťou, ktorá by jej mohla zachrániť život je jej prahnutie po krvi. Miluje tú červenú tekutinu, ktorú dokáže nechať stekať po tele iných ľudí. Preto pozná, kde sa zachádzajú všetky dôležité orgány, tepny a ktorá rana spôsobí najväčší príval červenej tekutiny. Skrátka sa jej tiež nič nehnusí a aj tie najbanálnejšie veci jej môžu prísť fascinujúce.
  • Aj keď zvykla navštevovať školu, skončila s ňou veľmi mladá. Nie, že by bola hlúpa, ale kvôli jej problémom. Nikdy nerozmýšľa a nedokáže vyhodnotiť situáciu. Naraz sa vie sústrediť vždy len na jednu vec. Ak sa náhodou s ľuďmi rozpráva, nikdy to nie je práve rozumná reč. Následne po vás buď skočí, alebo proste bez slova zmizne či sa začne správať tak divne, že radšej odídete vy. Ak teda nedostane nejaký panický záchvat. Vtedy už sa akoby jej rozum vybral na prechádzku niekam preč. Nedokáže preto pracovať v skupine a na ľudí robí vždy zlý dojem. Nikdy nerieši naraz viac ako jednu vec, rovnako ako vždy útočí len na jedného človeka. Ak by sa jej náhodou podarilo nejako bojovať s viacerými súpermi naraz, asi by sa mohli spustiť fanfáry. Správa sa totiž ako pobláznené zviera. Ani by sa nemala čudovať, keby ju chceli očkovať proti besnote. Človeka pripomína málokedy, nie je to ale jej vina, za všetko môže vplyv okolia a správanie jej rodiny a príbuzných. Je ťažké ju zastihnúť vo chvíli, kedy by ste sa s ňou normálne zoznámili, porozprávali a ešte aj v dobrom rozišli. Ak by sa tak aj náhodou stalo, s najväčšou pravdepodobnosťou si vás ani nebude pamätať. To je riziko toho, že ste sa s ňou dali do reči. Čo sa ešte boja týka, bola dosť obmedzená čo sa boja na diaľku týkalo. Celkovo sa ju snažili obmedziť vo všetkých smeroch boja, no nepodarilo sa im to. Plávať sa naučila len tak, aby sa neutopila, nijak by jej to ale vo vodnej aréne nepomohlo. Také tie veci ako varenie, bylinky, laná, pasce alebo lovenie, tak to by ste u nej tieto schopnosti hľadali určite márne. Prežitie v prírode by bolo pre ňu tiež niečo neuskutočniteľné. Nájsť si niečo vie, aby zostala pri živote ako-tak, či to ale bude jedovaté alebo jej to spôsobí nejakú chorobu, tak to by asi nijako nevadilo. Ak jej tečie krv alebo jej je zle, ide ďalej, čo jej teda fakt môže len uškodiť. Nevie si nájsť ani spojencov, nikomu neverí a aj keby sa jej nejakých podarilo získať, pravdepodobne by ho po chvíli zabila, lebo by zabudla, že si vlastne majú pomáhať. Rozoznať tváre je pre ňu veľký problém. Pamätá si len to, čo sa jej podarí a jediný, ktorých mená ani tváre si nikdy nezamení, sú príslušníci jej rodiny. S ostatnými je to naozaj otázne.

  • [ file 001 ] Rodina nan Rhoenthre je v Jednotke vcelku rozšírená a je to jedno z tých mien, ktoré možno v hlave zostane. Či už len kvôli tomu, ako zvláštne znie alebo kvôli tomu, že z tejto rodiny pochádza pár tvorcov. Otec Scorpion a rovno aj jeho brat. Mali teda peniaze, domy, bazén... Mohli si preto dovoliť veľa detí a aj im zaplatiť ukážkové vzdelanie a tréning. Všetko bolo perfektné, až kým nezačala byť Scorpion trošku nezvládateľná. Nie v tom, že by bola len nepríjemná a vzdorovitá, bolo to oveľa horšie ako len niečo takéto. Všetko to násilie, ktoré videla v podobe Hunger Games sa na nej upísalo. Už ako malá porezala svoju vychovávateľku a začala ju naháňať po celej kuchyni s nožíkom v ruke. Pred rodičmi zase robila, že sa nič nestalo. Boli by jej možno aj uverili nebyť kamier, ktoré mali v niekoľkých miestnostiach ich domu. Aj keď sa snažili jej problémy riešiť, naďalej sa uchyľovala až k extrémnemu násiliu, nech bola situácia akákoľvek. Začínalo to byť horšie a horšie. Už sa činy ani neobťažovala zakrývať za úsmev a klamstvá. Spacifikovať ju vedeli len jej rovesníci v rodine, ktorí ju vždy chytili a... zviazali. Áno, museli ju zviazať a zavrieť do jej izby, až dokým sa úplne neukľudnila. Preto sa na dva roky dokonca uchýlili k tomu, že ju vôbec nepúšťali vonku. Keď si boli istí, že to v sebe aspoň čiastočne vie zadržať, opäť ju "vypustili". Scorpion bola jediná z detí (alebo minimálne z dievčat) v ich rodine, z ktorej sa nepokúsili časom urobiť profesionálneho zabijaka. Mali na to predsa aj dosť dôvodov. Ostatné deti boli na tom s chuťou bojovať podobne, ale oni vedeli rozmýšľať - nie ako Scorpion, ktorá by šla do všetkého rovno po hlave. Nikdy by nedokázala zabiť nejakého človeka potichu alebo sa vyrovnať veľkému množstvu útočníkov. Bola by ako neriadená strela, ktorá si vyhliadla cieľ a masakrovala ho dlho a dlho, bez ohľadu na to, či to niekto uvidí alebo jej môže niekto niečo urobiť. Proste to v hlave nemá pohromade. Zjavne aj keď vychovávali celú ich generáciu v rodine rovnako, nie na každého to malo rovnaký účinok. Časom jej objednali psychológov aj psychiatrov, ale oni z nej dostali len akési zvieracie vrčanie. Ten čas, čo bola zavretá sa jej venovala hlavne sestra a brat. Sans bola jedna z mála, ktorej dovolila sa priblížiť a dokonca sa pri nej správala skoro normálne. Dá sa povedať, že vďačí len jej za to, že mohla opustiť svoju izbu a začať chodiť medzi ľudí. Nikdy ale nie je bez dozoru, stále na ňu niekto z rodiny dáva pozor. Aspoň na toto si zvykla. Takže aj keď sa o niečo pokúsi, rýchlo ju niekto konfrontuje. Pre všetkých ale bolo dôležité naučiť ju vydržať, keďže mali v pláne hodiť ju do arény tiež. Jej rodičia ju ako dcéru nebrali od chvíle, čo napadla nejakú vzdialenú rodinnú príslušníčku. Zato jej súrodenci sa len zasmiali, veď rodičia z nich urobili to, čo chceli - nemilosrdných. Minimálne navonok. Nikdy sa s nikým nezblížila, netuší, aký sú ostatní ľudia. Nie je vychovaná. Socializovať sa nedokáže ani trošku. Dá sa o nej hovoriť len ako o nejakom divokom zvierati v ľudskom tele. Posledné roky sa učí sebakontrole, ale ten proces je až mŕtvolne pomalý, i keď tomu jej rodina stále dáva nejakú nádej. Celú svoju minulosť - všetky tie roky vidí veľmi zahmlene, aj tak väčšinu času bola zavretá. Zlieva sa jej to do jednej kopy, a tak nemá už ani prehľad o tom, koľko má rokov, ako dlho trvá týždeň a podobne. Jej život je jedna veľká katastrofa, že ju už aj prestala vnímať. Jej povaha nie je stála a zdá sa, že ani nikdy nebude.

Tuesday, September 17, 2019

Rexether nan Rhoenthre

[ rekséther nan róuentré ]

[player] Rywaine

[fc] Aarika Wolf
 

make me angry and i'll register your death certificate

× [species] human
× [date of birth] october 31, 2206 | ♏︎ scorpio
× [loyalty] neutral
× [credits] 500

× [level] 7
× [age] eighteen | 18
× [occupation] student
× [gems] 0




vitality+29 ] × defense [ 24 ]
  • Skrátene kým sa stala pre ostatných za svoj život? Nočnou morou, tieňom, sadistkou, psychopatkou a herečkou. Silové tréningy a box boli záležitosťou jej začiatkov a samotný box pretrváva až do súčasnej doby. Vybíja si na ňom malú časť toho vnútorného tlaku, kvôli ktorému je vlastne taká šialená, aspoň sčasti jej to pomáha. Mala osobných trénerov a kopu posilňovacieho náčinia doma rovno pod nosom, ktoré používa takmer každý deň, ak nemá nejakú inú fyzickú aktivitu, pri ktorej by sa mohla poriadne zapotiť. Ďalej malú telocvičňu a aj priemerne veľký bazén. Je teda poriadne pružná - nerobia jej problém ani zložité gymnastické alebo roztlieskavačkovské prvky. K tomu tiež plávanie na spevnenie chrbta a zadržanie dychu pod vodou. Venovala sa tomu, aby bolo jej telo dokonalosťou. Síce nie práve na Hry, aj keď tie ju svojou brutalitou fascinovali a možno by to skúsila. Sebavedomia a schopností na to má dostatok. Nebojí sa totiž ničoho, má taký pocit, že ona je jediná vec, ktorej by sa ostatní mali báť. Okrem domáce prostredia, v ktorom sa vyžívala čo sa tréningu týkalo navštevovala aj výcvikové centrum, ktoré pre ňu nebolo ani o kúsok menej dôležité. Ak by ste na ňu tipli dýku alebo jednoručný meč, ste vedľa. Rexether je brutálna, čiže používa sekery, kladivá a ak sa práve musí spoliehať na rýchlosť, používa dve trojčepelé haladie, s ktorými vie tiež narobiť akú-takú šarapatu. Skúšala aj luky a kuše, ale má rada skôr kontakt, ak ide o boj alebo tak. Dokonca sa jej do ruky dostali aj strelné zbrane ako sú pištole. Aj na nízky vek, v ktorom by ich asi ani nemala držať v ruke, s nimi vie narábať úctyhodne... Celkovo je kontaktným človekom, často sa ľudí dotýka, čím dokáže niekomu navodiť príjemný alebo tiež nepríjemný pocit. Má iné vnímanie ako ostatní. Všetko berie v pokoji, ak by ju obliali krvou, asi by sa len zasmiala. Z ničoho jej ešte neprišlo zle a ak sa nezasmeje, len pokrčí plecami. Ako mladšia sa venovala športu, ale na kolektívny veľmi nie je, takže sa zapojila skôr do bojových umení, popritom boxe. Kvôli svojim nočným pochôdzkam a napádaniu sa musela naučiť parkúr a prácu s terénom. Ešte sa nikdy nestratila, ak si nejaké prostredie v hlave zmapovala. Nemá problém ani v noci, má celkom dobrý zrak a vie sa rýchlo a efektívne niekde skryť. Nevadilo by jej ani skočiť do bahna alebo čohokoľvek i stokrát nechutnejšieho. Je malá, čiže je aj rýchla a obratná - aj viacerým utečie len s minimálnymi ťažkosťami, keď je v plnej kondícii. Diaľkové behy síce pre ňu nie sú až takou zábavou, parkúr zvládne aj hodinu v kuse, to ju baví. Nie len tak behať po ulici. K tomu všetkému jej nevadí bolesť. Akosi si na ňu zvykla, keďže ako malá zvykla byť nešikovná - tam spadla, toto urobila zle, s tamtým sa zase porezala... Prišlo jej to čím ďalej, tým viac ako nič. Následne, keď už chodila riadnejšie do školy, započala svoju "hereckú" kariéru. Omotala si ľudí okolo prstu a potom ich strachom k sebe zafixovala. Teda na ňu nikto nepovie krivého slovka a neodporuje jej. Je zvyknutá na to, že je po jej, má tú povahu a vlastnosti, ktorými za každú cenu dosiahne presne toho, čo chce. Vie totiž na neznámeho nasadiť rovnako ako tvár anjela, tak i tvár samotného diabla. Výrazne sa líči, chce pôsobiť staršie a s cigaretou v ústach aj napriek tomu, že je nízka sa jej darí. Spoločne s tým prišiel aj ten herecký talent, môže byť kýmkoľvek len je, keď sa jej zachce. Aj keď nevie, čo je smútok a bolesť, vie sa len tak rozplakať, zatváriť sa ubolene, rozosmiať... Zahrá na vás naozaj čokoľvek - presne podľa toho, ako jej to v danej chvíli najviac vyhovuje. Veľakrát to zabralo aj na jej najbližších, takže by to na cudzích tiež nemal byť problém. Psychicky na ňu tiež nikto nemá - nemôžete ju zdeptať, ani sa jej vyhrážať, lebo jej na ničom nezáleží. Áno, u rodičov je to komplikované, ale na sebe jej záleží najviac.
  • Je to jednoducho hrozný človek. Nemá asi ani jediného normálneho priateľa v celom svojom širokom okolí. Na ostatných pôsobí nepríjemne, ale dokáže si ich na seba tým strachom naviazať. Naopak ani ona nikomu neverí a na jednu stranu jej sú všetci ľahostajný. Tie ľudské vzťahy jej možno nejakým spôsobom chýbajú, len na to ešte neprišla. Zároveň sa u nej ťažko identifikuje nejaká slabina, lebo si o sebe myslí, že je nezničiteľná nočná mora. Nie je kolektívna, nie je tímový hráč, nikto by s ňou dobrovoľne nič nerobil, lebo väčšinou by rozkazovala alebo by robila zle aj vlastnému tímu. Tiež je docela posadnutá tým byť k ostatným naozaj hnusná, provokovať, vyvolávať boje, nepriateľstvá, desiť ľudí, kradnúť, fajčiť, piť... Je zlým príkladom pre každého jej generácie. Urobila snáď každé zlé rozhodnutie aké sa len dalo. Našťastie sa s tým naučila žiť. Nie je dobrá so zbraňami ako sú meče a rôzne zbrane na diaľku či nejaké jemné čepeľovité sú pre ňu naozaj tabu. Rovnako ako shurikeny, nunchaky alebo nejaké divné veci, o ktoré ledva zavadila pohľadom. Proste si niečo malé alebo zvláštne nevezme do ruky. Ani nič, čo by nedokázalo spôsobiť obrovské škody na tele človeka. Tá jej šialenosť by ju v aréne možno donútila k tomu, aby robila naozaj nechutné veci. Veď len tak drviť hlavy ľudí ako tekvice musí byť zábava! A takto ostatných pekne zhnusí. Ak sa k nej niekto správa zle, s neúctou alebo nerobí, čo ona chce, doslova zo seba všetko vypustí a ide človeka zabiť. Nekryje si chrbát, sústredí sa len na svoj cieľ, ktorý chce pripraviť o život, ktorého predsa ani nie je hodný, keď nevníma jej osobu ako niečo viac. Sama ona má mylnú predstavu o tom, kým vlastne v skutočnosti je. Myslí si, že je niečo viac ako obyčajný človek, že je niečo temné a záhadné, čo v tomto svete má prinášať len skazu. Emócie pozná len také a podobné ako sú hnev či nenávisť. Nepozná veci ako je viazanie uzlov, výroba pascí a podobné. Všetko sú pre ňu hlúposti. Rovnako ako bylinky, prvá pomoc, ošetrenie zranenia - ak sa nepočíta to, že si vie ranu obviazať. Nič neberie seriózne, pravdepodobne by si z arény robila srandu, keby tam bola a to by ju aj napriek schopnostiam dokázalo rýchlo zabiť. Veď celý jej život je pre väčšinu ľudí len jeden veľký nepodarený vtip. Neprežila by bez jedla a vody veľmi dlhú dobu, ani to nevie nájsť. Orientácia v prostredí jej problém nerobí, ale hľadanie nejakých zdrojov potravy alebo zásob, či dokonca prístrešku? Bitch please... Ona sa narodila v Dvojke, čo ju robí aspoň trošku rozmaznanou, keďže mala docela bohatých rodičov. A tiež dostala všetko, čomu sa jej zachcelo, len aby bola spokojná a aspoň hodinu nevyskakovala a nerobila hlúposti. Párkrát bola takmer poslaná na psychiatriu, vždy ju z toho rodičia vyvliekli, aby náhodou oni nemali hanbu, že na takom mieste mohla ich dcéra skončiť. Dokáže sa veľmi ľahko dostať do problémov - niekedy ich dokonca vyhľadáva, len aby sa z nich potom svojpomocne dostávala a smiala sa ostatným do tváre, čo všetko sa jej len tak podarilo. Je závislá na svojich tréningoch a na tom, aby bola dokonalá. Vždy tá naj vo všetkom. Sila, rýchlosť, všetko, čo človeku len príde na myseľ. Ona v tom musí proste vynikať. Ak sa jej niečo nepodarí, máva záchvaty a v tých chvíľach má sklony k sebaubližovania. Zatiaľ sa jej to veľakrát nestalo, ale aj na takéto veci sa treba pripraviť, ak ju z nejakého divného spôsobu chcete spoznať.

  • [ file 001 ] Rexether je akosi prvým dieťaťom tejto generácie rodiny nan Rhoenthre, a to už sa narodila mimo ich pravého domova. Štyria súrodenci, dvaja muži - tvorcovia hier, jeden mierotvorca a posledná sestrička, ktorá sa naučila ako podvádzať s peniazmi, ako ich získavať od mužov len krásnym úsmevom a podobne. Otec Rexether bol práve spomínaný mierotvorca. Ich rodina síce pochádzala z Jednotky a čiastočne z Kapitolu - on bol vždy zamilovaný do Druhého kraja a po dlhej dobe sa mu tam podarilo dostať. Síce bol jeden z tých mierotvorcov, ktorému len všetci dávali príkazy a on toho veľa nezmohol, v práci ho udržala tvrdohlavosť dostať sa na vyššie priečky a žena, ktorú si tu našiel. Bola to tá láska na prvý pohľad, ako z nejakého filmu. Tá sa asi tak často v reálnom svete teda nevidí. Nevedel ale, že už z prvých mesiacov ich vzťahu vzíde Rexether - ich malá dcérka. Boli ešte mladí, ale rozhodli sa dievčatko si nechať a postarať sa o neho. Boli bohatý, to sa muselo nechať. Dieťatko si teda rozmaznávali a dávali mu prvé posledné. Nemohli s ňou ale vždy tráviť toľko času, koľko by chceli, takže veľa času trávila s trénermi. Áno, s trénermi, nie s vychovávateľkami a podobnými ženami. Tréneri jej dávali rôzne aktivity, aby si už od maličkého veku začala budovať silu, rýchlosť, vytrvalosť, obratnosť, pružnosť... Samozrejme jej nešlo všetko. Nikdy sa nevenovala niečomu ako umenie, móda a tak. Vždy nosila len čiernu a naučila sa používať akurát ten make-up. Akýmsi nešťastným spôsobom sa ale z dokonalej dcéry vykľula nočná mora pre každého navôkol. Hlavne odkedy sa od tréningu silového presunula ku tréningu so zbraňami. Našla v nich lásku a začala ohrozovať všetkých naokolo. Len tak si chodila s nožíkom, ktorý si vyhadzovala nad hlavu a neraz len tak "zo srandy" niekoho napadla. Či niekoho známeho, či niekoho z rodiny alebo úplne neznámeho človeka rovno na ulici. Nebyť jej rodičov, asi by mala milión problémov nad hlavu, alebo by skončila niekde v šialenom dome. Naučila sa spať pár hodín nad ránom a cez noci sa túlala, strašila ľudí, naďalej ich napádala a stala sa tak pre viacerých nočnou morou. Bolo ťažké držať ju na uzde. Z úst jej väčšinou nemizne ten šialený úsmev, ktorý hovorí o tom, že úplne v poriadku nie je. Zase, vie rozmýšľať a nie je ani hlúpa, len ju to baví. Chce byť tá dominantná, tá silná, tá ktorej sa ostatní boja. Proste chce byť niekým, na koho nikto nezabudne a bude v noci v strachu vrieskať, bude sa báť povedať jej meno. Každý má predsa nejaký životný cieľ? Na jej stav nezabralo nič. Lieky, ktoré vraj mala brať sa vždy záhadne stratili, aj keď sa jej rodičia snažili ich skryť mimo jej dosah a podávať ich nenápadne - pritom nebola až tak chorá, skôr mala len choré predstavy, názory a podobne. Neskôr zistila, že nie je v rodine z tejto generácie jediná, ale do iného kraja ju pustiť nechceli. Takto tiež zistila, že nie je jediná úplne psychopatická, čo ju ešte viac pobudilo k tomu sa tak správať. Vždy si všetko zistila. Okolo seba mala len malý kruh priateľov, ktorým aj tak tiež naháňala strach, ale poštvať si ju, aj keď bola nízka stošesťdesiat centimetrov nechcel nikto. Ak sa nahnevala alebo ak prosto chcela, dokázala byť divoká, neskrotná a mlátiť sa hlava nehlava do posledného výdychu, čím si ich pekne udržala. A či už to bolo dievča alebo chlapec. Oni boli pre ňu iba zdroje informácií a proste nejakí ľudia, ktorých mala okolo seba. Aspoň sa cítila, že nie je sama. Dokonca sa cítila dominantnejšie, keď ich bolo okolo nej veľa. Do školy chodí, ale má ju obmedzenú a väčšinou musí pri nej vždy byť niekto, kto by ju strážil. Rexether sa preto takmer ani nedozvedela, že ostatní z jej rodiny trénujú presne podľa nejakých noriem, každý na úžasného zabijaka. Až keď mala pätnásť rokov, začula telefonát jej otca a keď sa o tom dozvedela, nahnevalo ju to a zároveň... bola smutná. Áno, pár emócií v nej predsa zostalo. A vtedy k svojmu správaniu sa šialenca pridala aj cigarety a niekedy aj alkohol alebo prinajhoršom drogy. Dokonca rozmýšľala, že si nájde nejakú prácu, kde si bude vyhľadávať ľudí alebo sa tak viac zapojí do sveta. Veď, kto by mal niečo proti tomu, aby niekde pracovala pekná teenagerka, ktorá by sa na pohovore zatvárila ako čistý anjel? Alebo by sa mala radšej skrývať v tieňoch? Volila si radšej byť všetkým na očiach a potom hopla, veď ona nie je práve zlatíčko. Stával sa z nej čistý diabol. Niekedy urobila veci bez toho, aby niekto vedel, že je to ona. Rodičia sa z nej už išli pomaly zblázniť tiež. Vtedy zistili, že väčšinu energie si vybije na tréningoch. Tak jej ich zintenzívnili a školu zredukovali. Stále bola rovnako strašidelná - aj vlastná mama sa jej niekedy bála, už však nie tak často. Z jej pribúdajúcim vekom rozoznala komu ubližovať a komu nie - tým pádom sa ale zvyšoval počet jej "obetí" v kraji. Ktovie, či ďalšou nebudeš práve ty.

  • cestovní doklad, mobil - Advansy

other worlds

stranger2s.jpg https://lh3.googleusercontent.com/Pw0zB0hurIqLYe3Dbii8mgZ8-m5myKuUtsQ2qtwficdo5n9uKQvLA3mzvOkjh7iL3CUXJzXut2adFoTqKA=w200-h92