Friday, February 14, 2020

Sanseya nan Rhoenthre

[ sanseja nan róuentré ]

[player] Rywaine

[fc] Bryden Jenkins
 

your attitude may hurt me a little, but mine can kill you

× [species] human
× [date of birth] august 7, 2209 | ♌︎ leo
× [loyalty] neutral
× [credits] 360

× [level] 5
× [age] fourteen | 14
× [occupation] student
× [gems] 6




vitality [ +15 ] × defense [ 9 ]
  • V dávnej, veľmi dávnej minulosti existovali gladiátori. Pôvodne to boli iba obyčajní otroci, s ktorými si ich páni mohli robiť čo sa im len zachcelo - tí ktorých poznáme my teda vznikli až z ich donútenia. Väčšina z nich bola vojnovými zajatcami a už aký-taký výcvik mali. Iní sa tomu museli rýchlo naučiť. Najskôr boli gladiátori iba muži, ale keďže boli čím ďalej, tým populárnejší, medzi ich rady sa pomaly dostávali aj ženy. Väčšinou bývali nazývané aj amazonky. Rovnako ako v minulosti existovali gladiátorské školy, jednu takú provizórnu si vymyslela aj rodina nan Rhoenthre, aby svoju dcéru Sansyth na jednu z nich vycvičili. Tak ako ju učili šermu, rýchlemu a obratnému, aby vedela bojovať s viacerými osobami naraz, ju učili aj boju s ťažkými a silnými zbraňami, aby mohla svojich nepriateľov zneškodniť čo najrýchlejšie a najefektívnejšie. Krvavá smrť bola v tých časoch niečím úžasným – to teda naučili aj Sansyth. Dostávala dokonca tresty ako gladiátori. Za najmenšiu chybu dostala bičom, bola väznená na samotke alebo jej vypálili čiarku na chrbát horúcim železom. Tento teror sa dlhodobo znášal veľmi ťažko. Našťastie mala Sansyth tuhý korienok a na niečo takého výborné predispozície. Problém s bolesťou nemala skoro nikdy a časom si na ňu aj zvykla, na chrbte má asi tridsať takých vypálených čiarok, ak nie viac, časom to prestala počítať a proste to prijala ako súčasť živote. Veď predsa, nakoniec ženy zvládnu oveľa viac bolesti ako muži. Zároveň sa tak naučila byť bez jedla a vody o dosť dlhší čas ako iní obyvatelia Prvého kraja. Miesto, kde gladiátori bojovali sa nazývalo amfiteáter. Jej rodičia si menší na pozemku urobili – však nemohol doň vstúpiť nikto cudzí. Samozrejme zvonku to tak veľmi nevyzeralo, ale minimálne miesto na tréning sa nejakému pôvodnému podobalo. Či už s trénermi skúšala nejaké techniky boja, cvičila alebo to bolo takmer “na život a na smrť“, vždy sa snažila a vždy trénovala. Nemohla vynechať ani dni, kedy sa necítila dobre, to by totiž viedlo – ako bolo zvykom – ku trestu. Našťastie kvôli extrémne zdravej strave nebola snáď nikdy chorá. Tiež sa naučila jesť tak, aby jej stačilo aj menšie množstvo jedla na dlhší čas. Ako malá jedla veľmi veľa, čo sa rodičom nepáčilo. To viedlo k tomu, že jej stravu začali prideľovať oni. Teda je tiež naučená zjesť ktovieaký hnus. Nemá veľmi veľký problém asi s ničím, čo by sa jej dostalo na jazyk. Jej chuťové bunky pravdepodobne zomreli alebo je navyknutá na to, že je to dobré, lebo nič lepšie sa jej v domácnosti nedostane. Celkovo to bola veľmi striktná výchova. Musela vstávať skoro ráno, ísť si zabehať, potom sa osprchovať, najesť, učiť sa a potom ísť na tréning. Mala snáď najlepších možných trénerov akých mohla, lebo z nejakého dôvodu rodičia investovali úplne najviac práve do nej. V minulosti boli známe rôzne typy gladiátorov, ktorými by sa mohla Sansyth stať. Nemala však možnosť výberu, bolo rozhodnuté, že sa naučí takmer každému jednému typu najlepšie. Ak by jej niečo nešlo, nasledoval by trest, takže jej cvičenie pokračovalo aj vo chvíľach, kedy mala voľno. Jej telo teda po toľkej dobe dokáže zvládnuť veľkú fyzickú záťaž rovnako ako ona tú psychickú a nemusí v noci ani veľa spať. Prejdeme ale k typom gladiátorov, ktorými všetkými vlastne Sans je. Andabates bol gladiátor, ktorý bojoval s uzavretou prilbou, takže sa musela naučiť bojovať poslepiačky len vďaka svojmu sluchu. Dimachaerus, ktorý používal dve dýky a musel byť veľmi rýchly a ubrániť sa viacerým protivníkom s ťažšími zbraňami. Ďalej mnoho gladiátorov, ktorý bojovali na koni – má teda aj dva vlastné kone, na ktorých sa naučila jazdiť na perfektnej úrovni a bojovať z ich chrbtov. Tiež nejakí typ, ktorý bojoval z diaľky lukom. Samozrejme zase nebol čas naučiť sa všetko, takže vynechala niektoré zbrane, ako sú napríklad kopije, oštepy a kladivá. Okrem toho, že sa naučila bojovať s ľuďmi, sa naučila čeliť aj zvieratám. Sama nevie, odkiaľ jej rodina niektoré nabrala, ale nejak sa im to podarilo, predsa mali v Kapitole veľa konexií. Najprv to začínalo len s jeleňom, diviakom či pštrosom, ale následne sa to stupňovalo a Sansyth si musela poradiť s rysom či býkom a napokon aj s takým leopardom či medveďom. Pri týchto bojoch nebola nikdy úplne sama, vždy mala pri sebe aspoň dvoch trénerov, predsa si ich rodina nemohla dovoliť nechať jedného z potomkov roztrhať zvieraťom na vlastnom pozemku. Skoro stále boli tieto boje o vlások a Sansyth z nich odchádzala totálne vyčerpaná a skrvavená... Hlavne keď išli piati na tigra alebo siedmi na leva. Vtedy si reálne myslela, že zomrie. Keďže však vždy potešila rodičov sledujúcich to z bezpečia, za takéto výkony dostávala voľno, ktoré si veľmi cenila, ale musela ho väčšinou využívať na výcvik v plávaní, lebo ten mala ako mladšia celkom zanedbaný. Časom sa v ňom ale vylepšila. Mimo bojov trénovala aj rýchlosť a obratnosť. Jedného času po nej dokonca strieľali šípy a ona im mala ujsť, to už len bola zábava. Raz musela bežať so šípom v nohe. Našťastie je to už len nepríjemnou spomienkou, ale aspoň sa aj z toho niečo naučila. Celkovo celý jej tréning bol jeden veľký zmätok. Každý z rodiny chcel, aby bola lepšia v tom či tamtom. Ako už bolo spomínané, napokon sa musela učiť rôzne štýly boja. Nemá teda ani problém ich počas bojovania “prepínať“, ak sa to tak môže nazvať. Ak sa zrazu urobí tma, zavrie oči a bojuje podľa sluchu. Ak jej vezmú luk, rýchlo si nájde meč. Dokonca sa musela naučiť bojovať aj bez zbrane, pekne na surové päste, veď aj tomu najšikovnejšiemu sa môže niečo stať so zbraňou. Aj keď len nešťastnou náhodou. Nabrala teda veľa na obratnosti a rýchlosti – pred začiatkom poriadnych bojových tréningov sa musela rok či dva venovať gymnastike, jóge a dokonca tancu. Všetci boli za to, že aj pri takej činnosti sa naučí rôznym pohybom, ktoré ju môžu v budúcnosti zachrániť. Rovnako ako je obratná a rýchla, sa po toľkom bojovaní naučila byť aj predvídavá. K tomu jej dopomohlo aj občasné navštevovanie výcvikového centra, kde mohla vidieť, ako bojujú iné osoby. Párkrát ostávala celkom prekvapená, keďže aj ona mala svoj vlastný štýl, ale aspoň obkukala, ako to môže vyzerať medzi samostatne vytrénovanými osobami. Ona tam chodila, keď si išla nejaké boje nacvičiť alebo keď už nezvládala byť doma. Nijako si ani nepestovala kamarátske vzťahy, čo je v jej prípade len a len dobre, keďže potom nemá žiaden súcit. Netuší, čo je to empatia, ten pojem je jej cudzí. Dokáže bez slova zabiť priateľa, ak by jej stál v ceste za niečím, čo chce alebo potrebuje. O to nebezpečnejšia je, keď je zároveň veľmi inteligentná. Na jej učení v škole si dali všetci tiež veľmi záležať. Síce nie je nejaký odborník na nič (ak nejde o boj alebo dokonca históriu gladiátorov), ale to všeobecné vzdelanie má na výbornej úrovni. Ešte sa treba pozastaviť nad tým, že keď sa naštve, je nekontrolovateľná, má problém so zvládaním hnevu. Ako malá odsekla prsty chlapcovi za to, že jej vzal jej gladiátorský meč. Na svoje veci je veľmi citlivá. Nemala by problémy ublížiť aj jej súrodencom, ak by sa dotkli jej koňa, zbrane, vybavenia alebo čohokoľvek bez jej povolenia. Rovnako to je aj s tým, že ak sa jej páči nejaký chlapec, nemôže sa po ňom vešať druhá. Ľuďom totiž dokáže povedať presný príbeh o tom, ako by ich mučila, keby urobili niečo, čo ona nechce. Popritom by sa ešte aj usmievala. Celkovo ak ju spoznáte, zistíte, že to nie je práve niekto na kamarátstva. Je rovnako nebezpečná ľuďom jej blízkym, ako aj ľuďom úplne cudzím. Popri Scorpion sa ale naučila vysporiadať s úplne psychicky narušenými osobami. Ako jediná vie svoju sestru nejako skľudniť. Väčšinou však hrá divadielko, ktoré ona vie, keď chce. Stále však uprednostňuje svoju “temnú“ stránku, s ktorou rieši takmer všetko. Jej rodičia nemajú problém svoje deti dokonca používať ako vyhrážky. Áno, znie vtipne, keď povedia, že ich mladá dcéra si to s nimi pôjde vyriešiť, ak sa o niečo nevedia postarať, no keď už sa s tým hrôzostrašným pohľadom v očiach objaví v ich dverách a v ruke drží svoj meč, nie je im hneď všetko jedno. Niektorí mali dokonca to výsostné privilégium vidieť ju bojovať v ich domácej aréne. Týmto spôsobom sa tiež naučila, ako na ľudí správne zapôsobiť. Dať im krv, dať im do toho nejaké emócie, alebo zase pôsobiť úplne chladnokrvne. Je si vedomá, že všetko má svoje pro a proti, preto sa vždy snaží nájsť tú najlepšiu alternatívu. Samozrejme, pre ňu samotnú. Nikdy nemyslí na druhých, takže neprichádza do úvahy, aby ju len tak hocikto stiahol so sebou pod hladinu. Vie prekuknúť, ak sa ju niekto snaží využívať, ak na ňu niekto niečo hrá. Väčšinou vie vidieť priamo do vás. Stačí jej reč vášho tela, ako rozprávate, či len ako držíte zbraň alebo aké hádžete po určitých osobách pohľady. Nie je to ťažké, hlavne keď sa tomu dostatočne celý život venuje.
  • Pravidlá sú tou základnou vecou, čo ju držia nakrátko. Príkazy a časové harmonogramy, ktoré jej zväzujú ruky vo vlastnom bezproblémovom sebarozvoji. Bez priateľstiev, bez skutočného sociálneho života alebo bez iných aktivít, ktoré doma vykonávať nemôže. Sama by to za slabinu nebrala, rovnako ako iné veci, ktoré by jej mohli ublížiť. Má pocit, že práve kvôli svojmu tréningu je nedotknuteľná, čo vôbec nemusí byť pravda. Vždy sa nájde niekto lepší, a to je fakt, ktorý Sansyth nie je ochotná prehltnúť, ani keby ste jej dali milión. Málokedy niekomu verí a je schopná uzavrieť spojenectvo. Hraje sama za seba. Asi by ju stálo veľmi veľkého prekonávania, aby bola ochotná podvoliť sa spolupráci. Ak by už mala pred sebou nejakú skupinku, vždy musí byť na vedúcej pozícii, alebo proste nebude počúvať. Nenechá si od niekoho rozkazovať. V takých chvíľach sa prikláňa k využitiu násilia a svoj pokoj, rešpekt, názor alebo čokoľvek, čo je treba, si vybojuje. Svojim skoro divokým správaním si teda ľudí dá skôr od tela a na všetko v konečnom výsledku zostane sama. Okrem toho, že jej problémom sú ľudia, má aj niekoľko fóbií, ktoré jej neraz spôsobili takmer srdcový záchvat. Sú to hlavne arachnofóbia a trošku slabšia insektofóbia. Všetok hmyz a tie osemnohé potvory sú pre ňu nočnou morou. Začne vrieskať, behať a doslova stratí pojem o čase a o mieste, ak na danom mieste rovno neodpadne. S fóbiou sa snaží bojovať, ale len veľmi ťažko hociktorú dokáže zmierniť. Nemá priamo klaustrofóbiu, ale z extrémne malých priestorov a výťahov má istú úzkosť, preto sa im radšej vyhýba. Keby mala prejsť krátkym potrubím, alebo bežať tridsaťkrát dlhšie, radšej beží. Svoje fóbie neberie na ľahkú váhu a tají ich, aby ich proti nej niekto nevyužil. Stačí jej však, aby niekto spomínal pavúky a ona nemá problém zobrať panvicu a dať mu krásny knock out. Pozná len svoje štýly boja, je naučená na isté typy zbraní a typy súperov. Preto by ju mohlo zaskočiť, ak by po nej išiel niekto len tak hlava nehlava. Z takého niečoho sa jej súper zároveň celkom ťažko odhaduje a už nad tým bojom nemá takú kontrolu. Zároveň by každého mimo hociktorého profi kraja veľmi podceňovala. Sansyth je úplne ľavá na varenie. Zdravé veci pozná a vie, čo môže zjesť, ale nikdy, naozaj nikdy si nič nevarila sama pre seba. Strava jej totižto bola prísne a kontrolovane prideľovaná. Možno by si aj dokázala niečo uloviť a dať to nad oheň, ale pravdepodobne by to nejako ohriala alebo spiekla. Nakoniec by to aj tak nechala tak, alebo by sa do nejakého lovu ani nepustila. K jedlu by sa hneď mohli pripliesť bylinky, rastliny a zvieratá. K zvieratám len to, že asi nepozná ak je nejaké jedovaté. Mala ale dočinenia so šelmami a divokými zvieratami, takže pozná stratégie, ako sa im vyrovnať bez toho, aby umrela. Je to ale ťažké a väčšinou potrebuje nejakých spoločníkov, ktorých ale neuznáva... U rastlín to isté v otázke jedovatosti. Nepozná ani ich liečivé účinky, takže by si v ťažkých časoch radšej neodtrhla žiadnu, neverí tomu, že risk je zisk. Základy prežitia v prírode môže mať tak akurát z nejakých knižiek, ak by si na to vôbec v dôležitej situácii spomenula. Holt, dôležitejšia pre ňu bola bojová stratégia. Neskúšala by ani vyrábať rôzne pasce, spolieha sa len na svoje boj, ktorý ju podľa nej ako jediný môže reálne zachrániť. Takéto veci nie sú nič pre ňu. Niečomu z toho dokonca opovrhuje, lebo jej to pripomína život sociek z nižších krajov, ktoré nemá rada. Vo svojom živote tomu nevenovala ani sekundu svojej pozornosti. Okrem toho, že mala svoju vlastnú mini arénu, v ktorej sa naučila bojovať nemala veľmi veľa priestoru na trénovanie v rôznych prostrediach. Zrejme by si nejako poradila všade, veď je to predsa nejaká tá profíčka, ale nemá rada momenty prekvapenia. Je to niečo, na čo nie je zvyknutá. Rovnako ako nenávidí, keď jej niečo nevychádza presne podľa plánov. Má vždy nejaký rozvrh a na to, čo bude robiť bola zvyknutá od malého decka, takže každé prerušenie jej činnosti v nej spôsobí výbuch hnevu. Ak si ešte za príklad vezmeme masaker v Hunger Games, pravdepodobne by bola veľmi vykoľajená a naštvaná, keby jej niekto vzal jej zbraň, že by išla hlava-nehlava s akoukoľvek inou zbraňou – úplne nerozmýšľajúc – po danej osobe. K jej psychickému stavu. Je v poriadku, až na to, že uznáva úplne iné hodnoty. Neberie síce svoj život na ľahkú váhu, ale životy ostatných sú pre ňu v drtivej väčšine úplne nepodstatné. Tým pádom má vysoké ego a dokáže sa dostať do problémov bez toho, aby si to vôbec nejako uvedomovala. Neuznáva autority mimo svoj dom, takže jedine rodina. Ostatní sú pre ňu nikým, niekedy dokonca len zbytočne zavadzajúcim smetím. Je ťažké si získať jej pozornosť. Ona si tú vašu možno získa, ale väčšinou práve tým negatívnym spôsobom. Nehrá sa na nič, čo nie je a ani to nemá v pláne. Ak si však na ňu alebo niekoho z jej rodiny hocikto otvorí ústa, ide sa biť ako divá a nenechá vás na pokoji. Má veľmi rozmanitú a zvláštnu osobnosť. Dokonca by sa dalo povedať, že stále spoznáva sama seba. Nemala času sa tomu venovať, keď bola deckom, takže je to vcelku pochopiteľné. Z fyzických vecí by sa mohlo spomenúť, že nie je zvyknutá na bojové kladivá alebo sekery, radšej má rýchlejšie a svižnejšie zbrane, s ktorými má asi najlepšiu kompatibilitu. Nemala v ruke ale kosy, srpy, sekáčiky či nejaké santoku nože. Tieto zbrane jej prídu ako menejcenné. So svojimi názormi – ktoré musia byť vždy tie pravdivé – sa vcelku odlišuje od ostatných ľudí. Ak sa zatne a povie si, že je niečo zlé, o žiadnych výhodách ju nepresvedčíte. Aj keď jej chcete zniesť modré z neba a ona povie nie, slova áno sa už od nej nedočkáte... Nikdy. Tvrdohlavosť je totižto jedna z jej najsilnejších vlastností a nie je jej teda veľmi k úžitku.

  • [ file 001 ] Rod nan Rhoenthre sa ťahá už veľmi ďaleko, až do zabudnutia. Majú svoje tradície, svoje spôsoby a svoje rodinné pravidlá. Nikto sa ešte neopovážil ich porušiť a ani to nevyzerá, že by sa tomu tak v budúcnosti stalo. Tak či onak, dom aj život Sansyth bol takým veľkým väzením. Už od malého dievčatka bola učená boju, nikdy nemala žiadne hračky a zvykla si na striktný režim. Večer musela mať vždy zhasnuté a bola zamykaná. Ráno, keď jej dvere odomkli, už musela byť plne nachystaná na svoj tréningový plán, či v nižšom veku do školy. Pre osvetlenie, každé z detí nan Rhoenthre je vždy predurčené na tréning nejakého typu boja. Rodina sama vždy deti vyberá na ich pozície už vo veľmi mladom veku. Preto nie je žiadnym prekvapením, že ich domácnosť vedela byť niekedy až extrémne chaotická. Ešte k tomu žili v rodinnom sídle, a ak v ňom máte gladiátora, assassina, samuraia, ostreľovača a iných, naozaj je veľmi ťažké všetko zosúladiť. Navyše, každý jeden z nich musel mať individuálnu stravu, trénerov a miestnosti, v ktorých by trávil čas. Našťastie otec Sansyth je tvorca Hier, takže o peniaze nemali núdzu a niekedy mával doma veselo, keď si všetci sadnú a on o svojej práci rozpráva a odpovedá svojim deťom na rôzne otázky. Týmto sa toho dozvedeli veľa aj o tom, ako to chodí v Kapitole a vo výcvikovom centre či priamo v aréne. Samozrejme nikdy nedostali žiadne špeciálne informácie. Mimo túto prácu je jej rodina trvalo známa ako rodina úžerníkov či niekedy aj vymáhačov dlhov. Pri týchto záležitostiach bola Sansyth niekedy aj prítomná. Musí predsa pokračovať v rodinnom biznise... Nie je teda na počudovanie to, že by v peniazoch mohli plávať. Nijako sa nimi ale nechvália a neprezentujú sa ako hviezdy. Myslia si o sebe, že sú o niečo vyššie ako ostatní ľudia, ale že by im to dávali aj pociťovať, tak to mimo práce vôbec nie. Keď však príde na nejakú rivalitu, nan Rhoenthreovci sú schopní byť sa do krvi a ani potom neprestávať. Všetci sú veľmi hrdí a urážky neberú na ľahkú váhu – vtedy máte možnosť to odvolať, alebo ste fyzicky napadnutí a je úplne jedno, kde sa práve nachádzate. Môže to byť zaľudnené námestie, bazén, bočná ulička, výťah... Nezaujíma ich to. Dokonca aj keď sa navzájom nenávidia, sú jediní, ktorí si môžu nadávať. Vy na to nemáte právo. Samotná Sans bola už v nízkom veku veľmi vyspelá, vyjadrovala sa na oveľa lepšej úrovni ako jej rovesníci. Nikdy preto nemala kamarátov, všetci jej prišli zaostalí. Pravdou bolo ale len to, že ona to detstvo nejako preskočila. Dalo by sa povedať, že oni neboli deti, ale vojaci. Hovorí sa, že viac ako od rodičov sa deti svojmu správaniu naučia od svojich rovesníkov. V ich prípade to teda pravda vôbec nie je. Sans dostávala dokonca zákaz sa s ostatnými baviť. Delila ich aj spomínaná intelektuálna úroveň, ale nič, čo by z nej robilo génia – doma to však brali inak. Bola navyknutá len na domáci režim, ktorý by jej aj vlastne nedovoľoval sa správať inak, ako bolo požadované. Ešte ona špeciálne musela byť perfektná – priblížiť sa čo najviac predstave všetkých v okolí. Nemohla predsa niekomu urobiť hanbu. Už ako veľmi malá pocítila, aký je to skutočný trest. Nie žiadny zákaz sladkostí, zákaz chodiť vonku s nejakými kamarátmi alebo nejaké slabé buchnutie. V ich rodine sa nerešpektovalo, ak niečo spravila zle, aj keď len náhodou. Než prišli fyzické tresty, zostávala bez jedla aj celý deň. Jej psychická stránka chvíľu trpela. Sansyth si priala život, aký mali ostatní. Bezstarostný, skutočné detstvo plné radosti. Jediný smiech, aký ona v živote použila, bol ten ironický. Dalo by sa dokonca povedať, že ten obyčajný je u nan Raeirovcov považovaný za neetický, ba až priam neslušný. Rovnako ako toho veľa nenarozprávajú. Medzi súrodencami a príbuznými v sídle je to ešte dobré, keď majú čas, sadnú si a môžu konečne používať svoje hlasivky. Medzi generáciami je to naopak tak, že mladší sa nikdy nesmú bez vážneho dôvodu ozvať k starším, tí musia začať konverzáciu. Komunikácia teda bola kameňom úrazu mnohých nedorozumení, tak sa na ňu v poslednom období prestal klásť až taký veľký dôraz, i keď sa stále stane, že to niekomu celkom prekáža. Možno je to akýsi znak povyšovania si ega, či len hlboko zakorenené pravidlá, ktoré nikto nemá tú odvahu meniť. Takto si predsa vždy poradili a vždy sa im dobre darilo. Čím staršie deti boli, tým sa viac jeden od druhého oddeľovali podľa toho, čo mali vo svojom dennom programe urobiť. Dom sa ale zároveň o pár ľudí vyprázdnil. Tie deti, čo dosiahli toho veku a mohli sa snažili ujsť, tí, ktorým sa na druhú stranu predsa len zapáčil štýl života, zostali. Tradície sa v nich nakoniec predsa len zakorenili a oni v nich pokračovali. Veď ani ako batoľatá nepoznali iné zásady. Vychovávali ich akési slúžky, či čo vlastne boli. Sans si na nich nepamätá a sú jej úplne ukradnuté, veď čoskoro aj zmizli a oni sa museli vysporiadať s ťažkým životom. Celkovo za rodinu považuje len veľmi malú časť ľudí a tí majú teda šťastie, lebo u nej je slovo láska veľmi maličký pojem. Slová ako milujem ťa teda nikdy nepovedala. Sama neverí, že by toho vôbec niekedy bola schopná. Koniec koncov, ani jej to nikdy nikto nepovedal. Jej nadradené a čiastočne ironické správanie mimo dom – kde si to na(ne)šťastie nemohla dovoliť – začalo až po tom, ako začala riadne trénovať a dostávať lekcie snáď od všetkých dospelých v okolí. Nie len zaplatení profesionáli ich učili boju a tomu ako sa správať či prežiť. Jej otec, mama, strýko a iní. Každý mal na tom nejakí podiel, ktorým sa mohol pýšiť. Skoré vstávanie a akési začiatočnícke techniky s malými zbraňami sa u nej stali realitou už v šiestich rokoch. Ešte chúďa ani nevedela, čo ju v živote čaká. V desiatich už mala veľkú časť tréningu za sebou. Presne v tom čase dostala aj svojho prvého koňa a začala sa venovať rôznym typom boja v ich aréne. Tréningy sa kopili a čím ďalej, tým viac ich mala. Chodila spávať celá “dolámaná“, vediac, že ďalší deň ju čaká to isté. Vekom sa ale jej schopnosti naozaj zlepšovali, a tak sa už ako skorá tínedžerka mohla pozrieť do zrkadla a povedať si wau. Mala svaly, mala vražedný pohľad a vedela, že ak chce, dokáže na ulici prepadnúť dospelého chlapa a z bitky nevyjde celá skrvavená. Jej tréneri boli statní chlapi a často si s nimi dokázala poradiť. Možno to bolo kvôli tomu, že za ten čas dokázala spozorovať ich štýl boja a tým pádom tomu prispôsobiť ten svoj, alebo išlo o spomínané skúsenosti, ktoré nabrala. Sebavedomie sa jej zdvihlo do výšin a strach zo všetkého pominul. Naozaj v sebe videla to, čo v sebe videli všetci – silu, odhodlanie a smrť. Presne to bol zámer. Aby sa z nich stali zbrane. Chceli byť malou armádou, ktorá bude v budúcnosti robiť presne to, čo robili oni do ich dospelostí. Krásne sa im to aj podarilo, ako každej generácii pred nimi. Nemohli si na nič sťažovať, všetci boli vycepovaní na to, akí psychopati v skutočnosti boli. Sansyth za pár rokov prestala klásť otázky, viac a viac sa začala sústrediť na vylepšenie svojho tela a svojich zručností. Týmto tempom už nedostávala žiadne tresty a všetci s ňou konečne boli maximálne spokojní. Vtedy, keď sa stala doma tým miláčikom, u nej začala rivalita. Nikto nemohol byť lepší ako ona, keď si to už raz vydobyla – medzi svojimi bola doma líder, ak sa o niečom debatovala, zvyčajne mala posledné slovo, alebo sa do diskusie nezapájala. Ak sa začala hádka, hladko ju vyriešila – ručne a stručne, ako bola učená. Tak ako s ľuďmi mimo domu, všetko si získala buď jednoduchými slovami a ak to náhodou nevyšlo, proste použila silu. Naučila sa, že stačí ukázať aj tú druhú stránku – toho chladnokrvne vycvičeného zabijaka a ľudia už vám nepovedia ani slovo. Dokonale teda zapadala do rodinného biznisu, čo sa u nich veľmi cenilo, niekedy mala aj tú príležitosť vziať si sama niekoho na starosť. Takejto pocty sa len tak niekomu nedostávalo, všetko sa u nich berie až príšerne seriózne. Stala sa tak príkladom pre mladších súrodencov či bratrancov a sesternice. Zistila, že cez tie slzy na začiatku to stálo za to a bola vďačná. Bez toho by si v živote neporadila. Či možno poradila, ale nebola by taká skúsená a nedokázala by byť vystavená len tak s hocičomu. Zatiaľčo teraz má pocit, že sa môže prebiť svetom ako nič. Presne ako správny gladiátor jej vždy išlo a vždy pôjde len o víťazstvo, krv a nadradenosť. Vidieť to v jej očiach. Ani známka nejakých hlbších pozitívnych emócií. Prídu jej zbytočné, ak v živote chce niečoho dosiahnuť. Cieľom jej bytia je teda ukázať, čoho je schopná a že by jej nikto nemal stáť v ceste, ak má rozum.



  • cestovní doklad

other worlds

stranger2s.jpg https://lh3.googleusercontent.com/Pw0zB0hurIqLYe3Dbii8mgZ8-m5myKuUtsQ2qtwficdo5n9uKQvLA3mzvOkjh7iL3CUXJzXut2adFoTqKA=w200-h92