Tuesday, June 05, 2018

Jessie Rosemoon

 

Player: Nikki

FC: Eline Powell



Contact: nikki36@atlas.sk

Age: 17


Token: Vlastní motivační kresba

[ džesí rouzmůn ]


credits [ 0 ]

 osoba nic nevlastní


Malé snílko z Ôsmeho kraja. Aj keď síce má sedemnásť. Takto ľudia väčšinou Jessie v kraji poznajú. Textil jej nie je cudzí. Naopak, páči sa jej pracovať s matkou, kde jej pomáha vymýšľať ornamenty a vzorce do textilu. Ale preferuje skôr tie ceruzky a pár papierov, ktoré si môže doniesť z práce. Teraz už legálne. Najprv to začalo brávaním papierov z košov fabrík, alebo elektrárni, keď nemala doma, alebo jej nechceli dovoliť zo školy. Tie si ukrývala pod posteľou. No, keď to môžeme nazvať posteľou. Alebo aspoň niečím, na čo si mohla ľahnúť. To si nikto zatiaľ nevšímal. Matka jej dva ceruzky spolu s ďalšími papiermi, keď sa dalo nosievala z práce. Až raz, keď mala jedenásť, jej odvaha natoľko stúpla až tak, že sa odvážila utekať zo školy, keď netreba ostávať na hodinách, kde sa učilo o Kapitole. Dokázala prísť do fabrík a elektrárni tak potichu a nevinne, že si ju nikto nevšímal. Schovávala sa v tých najšpinavších a najtmavších miestach, z toho má tu skúsenosť, že sa nebojí tmy ani toho najmenšieho hmyzu. A keď prišiel vhodný moment. Šups! Nebolo s čím a načo zapísať ako napríklad ten stroj v elektrárni za dnešný deň fungoval. Pri týchto malých krádežiach, pri ktorých ju pracovníci nechytili si obľúbila atletiku. Nenadarmo, je i na telesnej výchove v tejto časti najlepšia z celej školy. Na Ôsmy kraj, zbehnúť kilometer naraz nedokáže hocikto. Len človek, ktorý má odvahu na to. Nekreslí vlastné oblečenie, stačia na to skúsenejší a ľudia v Kapitole, ale kreslí si vlastný svet. Jej obľúbená kresba je slnko, ktoré žiari na pšeničné pole. Okrem vypomáhania v práci s matkou, kreslenia a atletiky, rada chodí pracovať so sesternicou na pole s bavlnou. Keď jej dajú kosu do rúk, nerobí jej to už problém. Niekedy ju mala problém i zdvihnúť. Teraz si s ňou vytrénovala silu a švih v rukách. To jej dáva aj pocit rovnocennosti, keď prídu zároveň chlapi pracovať na pole. Svojím švihom už sa jej podarilo jedného pracovníka zraniť, vtedy doslova sa modlila, aby ju nevyhodili. Najhoršie nezavreli a nezabili. Vidia, že ju to baví, že patrí ku jedným z lepších pracovníkov. Práca a tréning vlastného tela ju baví, no kreslenie ešte viacej.


Tých tu nájdeme veľmi veľa. Začneme jej predstavivosťou. Tá je pre ňu výhoda a nevýhoda zároveň. Počas úteku z elektrárne so sesternicou sa raz v behu zastavila a predstavila si samú seba ako lieta v oblakoch. Ľahká, slobodná, s radosťou, že ju nikto nemusí komandovať. Tá sa jej musela najmenej trikrát prihovoriť, aby ju dostala do reálneho sveta, kde by ich raz takmer chytili. Plávanie ani nevyskúšala a ani skúšať nebude aj keby na to príležitosť získala, alebo ju niekto podplatil. Má z neho panický strach. Môže za to hlavne pozeranie 131. Hunger Games, keď splátkyňa z Druhého kraja utopila vo vode splátkyňu z Jedenásteho kraja. Po týchto Hrách mala nočné mory, kde ju sám tiež niekto chcel utopiť vo vode. O tom svedčí i to, že nejaké chladnokrvné dievča do arény nepôjde. Keď musí zomrieť, ale nie vo vode. Ona by vo Štvrtom kraji zrejme samovraždu spáchala, keby sa tam musela odsťahovať. Pozná len tie najzákladnejšie bylinky a plody, ktoré idú jedla. Rada si ich z knižiek v škole kreslila. Poznanie jedovatých bylín a plodov je nulové u nej. Nepociťovala to, že by si ich musela pozrieť.


Za siedmimi horami, za siedmimi dolami, počas žiarivého slnečného dňa... Takto si zrejme praje každé dievča, aby sa jej život začal. U Jessie to však toto nemôžeme povedať. Deň, v ktorom sa narodila nepriniesol žiadnu radosť. Ona sa narodila, a jej otec zomrel počas cesty smerom do nemocnice. Keď ho napadli zlodeji na ulici. Zobrali mu aj to najposlednejšie, čo sa dalo, pretože ho našli nahého, skrvaveného a dobitého na ulici. Vinníci sa samozrejme do dnešného dňa nenašli. Našťastie, matka jej to nevyčíta. Možno by jej to vyčítala, keby bola lenivá. Toto o svojej dcére povedať nemôže. Pracuje, vypomáha jej a snaží sa pomôcť i v rodine a zároveň si nájsť čas na svoje záľuby. Milovaná atletika a jej milované kreslenie. Raz za čas jej vyčíta tú hlavu v oblakoch. Pretože sa nesústredí na to, čo jej matka rozpráva, ale je v myšlienkach lieta niekde nad Kapitolom. Do Hier sa dobrovoľne hlásiť nebude, nemá na to dôvod a nemá prečo. S matkou dokázali prežiť tie roky, tak vydržia i tie ďalšie.

other worlds

https://lh3.googleusercontent.com/Pw0zB0hurIqLYe3Dbii8mgZ8-m5myKuUtsQ2qtwficdo5n9uKQvLA3mzvOkjh7iL3CUXJzXut2adFoTqKA=w200-h92