Tuesday, March 15, 2016

Adam Paluka

[ edeam paluka ]

 

Player: Jarci

FC: John Paul Ruttan



Contact: jaroslav.auxt@gmail.com

Age: 14 deceased - vyčerpání z bolesti


Token: Šnůrka z bot


Adam je ešte pomerne mladý, veď 14 rokov, čo to vlastne je? Skoro nič. Takže určite nemožno od neho očakávať, že všetko bude vedieť, veď predsa je to ešte len decko, aj keď veľmi uvedomelé. Alebo aspoň bolo, no poďme pekne po poriadku. Adam bol od malička veľmi milý, prívetivý, veľmi nápomocný, keď mohol a vedel ako pomôcť, vždy tak urobil. Už ako malé dieťa sa začal zaujímať o to, ako to v takých Hunger Games vyzerá a samozrejme či sa dá niečomu takému nejakým zázrakom vyhnúť. Veď kto by už len šiel dobrovoľne do Hier? A hlavne z tak zaostalého kraja ako je ten jedenásty? Pravdepodobne iba blázon. Na istú chvíľu jeho nadšenie pre Hry upadlo keďže zistil, že sa im nedá vyhnúť, avšak nevydržalo mu to dlho a téma Hunger Games sa dostala znova, a aj keď sa jej snažil odolať, ona sa stále vracala a napokon sa mu nepodarilo odolať jej a preto sa opäť začal zaujímať o tie prekliate hry, no tentokrát sa snažil zistiť ako z tade vyviaznuť, ak by sa tam predsa len nejakým zázrakom dostal, čo pri jeho "šťastí" nie je nič nemožné. A tak začal pracovať na tom, v čom by sa mohol zlepšiť, respektíve čo by sa mohol naučiť. A je pravda, že čo to sa naučil. Hádzanie s nožmi mu šlo celkom dobre na jeho vek. Keďže športy mal rád už od malička, niečo také ako behanie mu problém naozaj nerobilo a možno preto, že ho bavili športy ako napríklad basketbal, pri ktorom potrebuje vedieť aj správne zamieriť svoj hod s loptou aby lopta vletela do koša, sa mu napríklad to vrhanie nožov učilo ľahšie, keďže to, aké dôležité je správne zamyslieť už vedel, hoci lopta a nôž je úplne niečo iné. Okrem toho sa podučil aj narábaniu s nástrojmi ako srp, ktorý používal pri práci v sadoch alebo dýka, ktorou odsekával plody z ovocných stromov a hoci aj keď ako starostov syn niečo také robiť nemusel, veď byť starostovým synom bolo privilégiom aj v takom zaostalom kraji, no on to robil s radosťou. Navyše sa na poli naučil niečo nové o tom, ktoré rastliny sú jedlé a ktoré nie. A šplhanie po stromoch sa stalo tiež jednou zo zábaviek, ktorú praktizoval so svojimi kamarátmi zo sadu. A však takáto idylická chvíľka netrvala navždy. Adam sa zmenil. Už pár týždňov po jeho trinástich narodeninách sa s ním začalo čosi diať. Začal byť drzý, odvrávať otcovi, rozprávať neslušné slová a klamať, za čo si od otca vyslúžil od otca neraz aj bitku. Prestal tak ochotne pomáhať každému a keď už musel, tak si za to pýtal nejakú protislužbu, na prácu na poli už ani nepomyslel a to, že by sa mal pripravovať na Hry tiež už nebolo na jeho dennom pláne, a skorej ste ho mohli nájsť mlátiť sa s niekým na ulici. Veľa ľudí to pripisovalo tomu, že prichádza do puberty a ono ho to určite prejde. Avšak on pri tom len krútil hlavou na znak nesúhlasu. Očividne len on pozná tajomstvo toho, prečo sa jeho správanie tak zmenilo a odmieta sa oň s niekým podeliť. Ale ak nič iné, tak ho toto jeho správanie aspoň naučilo osobným súbojom a tomu, ako by sa mal sna žiť vyhrať bitku a dotiahnuť ju do víťazného konca. Lenže stálo to za tú cenu?


Slabiny. To je téma, ktorá ho kedysi trápila neskutočne, a hoci dnes je to už inak, občas sa stále nevyhne myšlienke čo spraviť aby bol ešte lepší. Kedysi by sme medzi jeho slabiny zaradili nápomocnosť, alebo to skôr pomenovať ako naivitu? Keď niekto potreboval pomoc, Adam priskočil ako nejaký komixový hrdina a hneď sa snažil uľahčiť dotyčnému život, spríjemniť mu ho. A však problém bol v tom, že niektorý to začali neskôr zneužívať a aj keď to, čo žiadali boli úplné hlúposti, Adam to vždy splnil, veď ľuďom v núdzi treba pomáhať. Dnes už je to u neho inak, no to, že za všetko niečo chce nemusí byť vždy výhodou. Na jednej strane sa zbaví tých, ktorí chceli hlúposti to áno, lenže takýmto prístupom odstrašuje aj takých ľudí, ktorých pomoc v budúcnosti by sa mu možno zišla. No to je len jedna zo zoznamu jeho slabín. Medzi ne patrí napríklad aj to, že okrem nožov, dýky a srpu je na zbrane úplne ľavý. Raz sa mu dostal do ruky luk a samozrejme ako každý chlapec si to chcel vyskúšať. No už pri prvom pokuse o výstrel to dopadlo zle. Vystrelil z luku no úplne inam ako mieril. Šíp letel aspoň desať metrov od terča a keby sa kamarát v tej chvíli nezohol kvôli tomu, že má rozviazanú šnúrku na topánke stál by tam so šípom zabodnutým v hlave. Povedal si, že s lukom to určite nepôjde. Skúsil to ešte s pár zbraňami, ktoré sa mu dostali do rúk, aj keď určite to neboli všetky, a možno práve s tou, ktorú nevyskúšal by mu to šlo lepšie no netreba zabúdať, že bol v Jedenástom kraji a už len to, že sa dostal k luku bolo vzácnosťou. A bohužiaľ sem môžeme zaradiť aj prchkosť. Adam je strašne prchký a jeho nálada sa dokáže zmeniť doslova za minútu s milého chlapčeka na poriadneho nerváka, ktorý je schopný rozbíjať nábytok. Dokáže ho vyprovokovať čokoľvek, dokonca aj to, keď si užíva príjemný, teplý, slnečný letný deň a zrazu začne pršať. A preto je pri ňom potrebné byť vždy v strehu. A ako bonus k tejto jeho hlúpej povahe môžeme pripísať aj papuľnatosť. Adam proste nedokáže držať jazyk za zubami, čo ho už mnohokrát priviedlo do rôznych problémov, a ktovie kde by skončil, keby za neho pár kr át otec nezaloboval a nevytiahol ho z poriadnych marélov. Možno by sme dnes už o nejakom chlapcovi s menom Adam Paluka ani nepočuli.


Adam sa narodil na sklonku zimy do starostovskej rodiny. To bol chlapec, ešte sa len narodil a už si vedel vybrať, kam má ísť, veď kde by mu bolo lepšie v Jedenástom kraji ako u starostu? S najväčšou pravdepodobnosťou nikde. Adamovo detstvo bolo pomerne šťastné až do jeho ôsmych rokov, kedy jeho matka "zomrela." Aspoň tak mu bolo povedané, avšak to pravda rozhodne nebola. Jeho matka si totiž našla milenca a keď mal Adam osem rokov jednoducho s ním zdrhla preč. Otec nevedel ako to má synovi vysvetliť, tak mu povedal prvé, čo mu v tej chvíli napadlo, a to že zomrela. Ten si potom po čase našiel druhú ženu, no s tou si Adam už nedokázal vypestovať taký vzťah ako s jeho biologickou matkou. To bolo prekvapenie, keď ju ako trinásťročný stretol len tak na ulici. Samozrejme, že si tým nebol istý, veď matka mala byť mŕtva, a možno si ju len s niekým pomýlil. No bohužiaľ to bola ona, a hlupaňu nenapadlo, že keď už raz zdrhla od svojho dieťaťa nechať ho napokoji. Neustále za ním chodila (zistil, že ho špehovala aj predtým, ale nikdy sa mu nedokázala prihovoriť, odvahu na to nabrala až teraz) a snažila sa mu vtrieť do priazne, chcela, aby ju mal tak rád ako predtým. Samozrejme niečo takéto poriadne zatriaslo s chlapcom na pokraji puberty. Adam sa nemohol v škole sústrediť, myslel na matku a premýšľal nad tým, ako by sa mal asi zachovať. Samozrejme z toho plynuli zlé známky a otec sa nestačil čudovať, keď z predtým jednotkára občas dvojkára sa stal trojkár, s občasnými štvorkami. Adam sa vyhováral na všeličo, nechcel prezradiť matku. Hoci mu spravila to, čo spravila a po tom ako zistil, že žije ju čiastočne nenávidel, no stále to bola jeho matka, ktovie čo by spravil jeho otec, keby sa dozvedel, že sa tí dvaja stretávajú. Bol predsa starosta, mohol mať konexie na všetkých miestach, aj v radoch mierotvorcov. Avšak bol tu jeden problém. Jeho matka už nebola tá krásou a láskou prekypujúca žena ako sa Adam dozvedel, milenec od nej odišiel už pol roka od jej úteku od manžela a od vtedy ona strieda mužov ako ponožky a smútok zapíja alkoholom. Jednoducho sa z nej stala troska. A čo bolo horšie, začínala mať na Adama čoraz väčší vplyv. A raz si ho takto podchytila, keď nemal práve najlepšiu náladu a bol zo všetkého zmätený, proste ho kamsi odviedla a ponúkla mu alkohol. Keďže Adam v živote niečo také neskúšal a doma bol alkohol prísne pod zámkou rozhodol sa, že ochutná, veď si dá len glg. Ako môže alkohol chutiť? Zamyslel sa v tej chvíli. Avšak vymklo sa mu to z pod kontroly, pretože je otravné hovoriť niekomu stokrát nie a aj tak vás nepočúvne, a tak ho jednoducho jeho matka opila. A od vtedy sa začali s Adamom diať čudné veci. Nie že by si ako každý normálny človek povedal tak a dosť, už nikdy v živote, práve Adam sa v tom začal vyžívať, a keďže mal v tom matkinu podporu nič mu nebránilo v tom ďalej si ničiť život. Postupne obmenil kamarátov, keďže tí predtým sa mu už nezdali taký cool. Jednoducho sa zmenil. Párkrát to vyzeralo, že sa z toho dostane, no vtedy do toho zasiahla jeho matka a Adam bol opäť na začiatku. Ktovie prečo to vlastne robila. Ako pomstu bývalému manželovi? Ktovie. No a čo vlastne robil ten? Ten bol tak zavalený prácou, že mal na svojho syna len málo času (väčšinu boli s Adamom pestúnky alebo iné služobníctvo) a keď už si ho aj našiel, väčšinou to skončilo hádkou alebo bitkou, keďže mali rozdielne názory na rôzne veci a hlavne otec nevidel nič pozitívne na tom piť alkohol, hlavne nie v takom veku a samozrejme udelil Adamovi aj domáce väzenie. A to neraz. Toto boli vlastne tie chvíle, kedy vyzeralo, že sa z toho Adam dostane, no vždy pricupitala mamička a zmarila otcovu snahu. A teraz sa to točí dokola ako na kolotoči, pričom Adamovým jediným prianím je vypadnúť z toho kraja, aby mal pokoj od oboch, či už od otca alebo matky.

other worlds

stranger2s.jpg https://lh3.googleusercontent.com/Pw0zB0hurIqLYe3Dbii8mgZ8-m5myKuUtsQ2qtwficdo5n9uKQvLA3mzvOkjh7iL3CUXJzXut2adFoTqKA=w200-h92